Panónia

Panónia

- rímska provincia medzi stredným Dunajom a Sávou, zriadená za cisára Augusta roku 12-9 pred n. l.

Rozprestierala sa na území dnešného západného Maďarska, severne od Juhoslávie, východne od Rakúska po Viedenskú panvua malú časť juhozápadného Slovenska (predmostie Bratislavy na pravom brehu Dunaja s Gerulatou).

Pôvodne ju obývali Ilýri a Kelti, ktorí boli koncom 1. stor.pr. n. l. romanizovaní. Prispelo k tomu zakladanie nových osád a budovanie pevností najmě pozdĺž limes Romanus. Pôvodne bola Panónia administratívne spojená s Dalmáciou v provincii Illyricum, roku 9 sa osamostatnila. Za Trajána bola rozdelená na Hornú Panóniu (Pannonia Superior) s hlavným mestom Carnuntum a Dalnú Panóniu (Pannonia Inferior) s hlavným mestom Aquincum. Za Diokleciána došlo k reorganizácii: z Pannonie Superior vznikla na severe Pannonia Prima a na juhu Pannonia Savia, z Pannonie Inferior na severe Pannonia Valeria a na juhu Pannoni Secunda.

Do Pannonie smerovali všetky útoky germánskych kmeňov z územia Slovenska a naopak, z Panónie prenikali Rimania na naše územie.

Cez Panóniu sa realizovali vojenské, obchodné i kultúrne styky územia dnešného Slovenska s rímskym impériom.

Koncom 4. stor. a začiatkom 5. stor. sa Panónie zmocnili germánske kmene Vandali, Góti).

V 2. štvrtine 5. stor. najmä za Attilu, patrila k centrálnym oblastiam hunskej ríše. Po jej zániku ju ovládli Gepidi a Longobardi.

V pol. 6. stor. sa v Panónii usadili Avari, ktorí vytvorili rozsiahlu ríšu. Koncom 5. a zač. 6. stor. začali najmä do Hornej Panónie prenikať Slovania, ktorí po úpadku avarskej moci osídlili i Dolnú Panóniu. V 2. pol. 9. stor. tu vzniklo Pribinovo kniežactvo a Koceľovo kniežactvo, závislé od Frankov. Na určitý čas sa stalo centrom slovanskej liturgie.

Na prelome 9.- 10. stor. Panóniu spustošili Maďari. Krátko nato vznikol v Dolnej Panónii uhorský štát a slovanské osídlenie postupne podliehalo maďarizácii ( L126;260).

----------
Panónia>