Evanjelium podľa matúša

Evanjelium podľa Matúša (=Mt)

- v poradí prvá kanonická kniha Novej zmluvy.

Obsahovo je blízke materiálu Markovho evanjelia, no je rozsiahlejšie a štruktúrne usporiadanejšie.

Autor (podľa tradície Matúš) začína rodokomeňom, v ktorom, predpokladajúc židovských čitateľov, chce vopred dokázať, že Ježiš je Mesiáš pochádzajúci z Dávidovej rodiny, povolaný a vhodný stať sa kráľom.

Po príbehu o Ježišovom detstve (narodenie - Mt 1,18-25, mudrci od Východu - Mt 2,1 až12, útek do Egypta a betlehemské vraždenie neviniatok - Mt 2,13-19, návrat do Nazaretu - Mt 2,20-23) pristupuje k opisu Ježišovho vystúpenia. Ježiš prijíma krst pokánia od Jána Krstiteľa, boží duch naňho zostúpi v podobe holubice, aby dokázal, že Ježiš je synom božím.

Keď Ježiš odolá pokušeniu (Mt 4,1-11), začína svoju mesiášsku činnosť. Povolá učeníkov, uzdravuje chorých, svoje učenie prvý raz zhřňa v kázni na vrchu. Kade chodí, všade uzdravuje chorých, napr. sluhu kafarnaumského stotníka, malomocných, diablom posadnutých, jediným slovom utíši more (Mt 8,24 až 27). Uzdraví porazeného. Ďalej Evanjelium podľa Matúša opisuje, ako bol povolaný od pultu colníka autor evanjelia. Po ďalších uzdraveniach (Jairova dcéra, žena s krvotokom, dvaja slepci, nemý) Ježiš posiela dvanástich, teraz už menovite uvedených učeníkov (Mt 10,1-12), aby hlásali príchod kráľovstva nebeského.

Ježiš aj pred učeníkmi Jána Krstiteľa vyjaví, že je Synom človeka. Potom nasleduje krátka modlitba liturgického charakteru, v ktorej Ježiš blahorečí bohu za moc, čo od neho dostal. Trhanie klasov a uzdravovanie v sobotu, uzdravenie slepého a nemého, vysvetlenie hriechu proti Duchu svätému - toto všetko právom vyvoláva odpor farizejov. No nielen oni nepochopia Ježiša, ale ani jeho vlastná rodina (Mt 12). V 13. časti nasleduje sedem Jažišových podobenstiev o kráľovstve božom, medzi nimi aj o rozsievačovi, a príbeh o neúspechu v Nazarete.

V 14. a 15. časti, a to v poradí podobnom poradiu v Markovom evanjeliu, aj Evanjelium podľa Matúša informuje o sťatí Jána Krstiteľa, o rozmnožení chleba (5000 ľudí) a Ježišovom chodení po mori s tým rozdielom, že tu sa pokúša robiť to isté aj Pater, ktorého iba Majstrov zásah zachráni pred utopením. Kritiku tradície starších aj tu vystrieda uzdravenie dcéry kanaánskej ženy, pohostenie 4000 ľudí, ako aj Petrovo vyznanie. Po Ježišovom premenení, opise uzdravenia námesačného Ježiš predpovedá svoje utrpenie (Mt 17,22).

V 18. časti dáva za príklad deti, tu prednesie Ježiš podobenstvo a nemilosrdnom sluhovi. Aj tu, podobne ako v Markovom evanjeliu, hovorí Ježiš o prepúšťaní manželky, aj tu nasleduje požehnanie dietok. Po podobenstve o bahatom mládencovi Ježiš vyrieši spor učeníkov o dosiahnutí spásy a v 20. časti rozpráva príbeh o robotníkoch na vinici.

Potom predpovedá svoje utrpenie a smrť, odsúdi súperenie Zebedeových synov o porvenstvo. Po uzdravení slepcov pri Jerichu príde Ježiš do Jeruzalema. Vyčistením chrámu vyprovokuje diskusiu s farizejmi a veľkňazmi a opätovne vyvolá antipatiu vrchnosti. Otázkou o platení daní ("Slobodno platiť cisárovi daň a či nie?" - Mt 22,17-21) stroja farizeji aj podľa Evanjelia podľa Matúša úklady proti Ježišovi. Ježiš pokarhá Jeruzalem predpovedá posledný súd.

Po 24. a 25. časti, ktoré obsahujú reči a podobenstvá, nasleduje opis príbehu o Ježišovom utrpení: posledná večera (Mt 26,17-29), udalosti na Olivovej hore, v Getsemanskej záhrade, Ježiš pred sanhedrínom, Peter zaprie Majstra, pojednávanie pred Pilátom. Tieto udalosti nasledujú v takomto poradí aj v osatných synoptických evanjeliách.

Evanjielium uzatvára 27. časť, obsahujúca ukrižovanie a pohreb, a 28. časť so vzkriesením, Ježišovým donebavstúpením. Dôkazom, že Matúš vo veľkej miere rátal so židovskými čitateľmi, je nielen to, že zdôrazňuje Ježišov dávidovský pôvod, ale aj to, že vo svojich rečiach hlása naplnenie Mojžišovho zákona, Ježišovu mesiášskosť podkladá nespočetnými zázrakmi. Evanjelium podľa Matúša uvádza viac citátov zo Starej zmluvy ako Markovo a Lukášovo evanjelium spolu. Jeho jazyk, hoci prevyšuje Markovo dielo, hemží sa hebreizmami. Z toho mnohí odvodzujú, že musel jestvovať hebrejský originál Evanjelia podľa Matúša a že autor evanjelia musel poznať Markovo evanjelium, ktoré iba rozšíril. Evanjelium podla Matúša bolo napísané približne v poslednej štvrtine 1. st. ( L50;58).