18. Stor. - úvod

Osvietenský absolutizmus je ideálom väčšiny panovníkov. Friedrich II., Katarína II., Jozef II. portugalský Jozef I. (spolu so svojim diktátorským ministrom Pombalom), španielsky Karol III. a toskánsky arcivojvoda Leopold sa napospol snažili zlepšiť hospodárstvo svojich krajín. Stavali cesty a prieplavy, podporovali poľnohospodárstvo, obmedzovali vplyv cirkvi prevedením niektorých zdrojov kňazských príjmov pod svetskú správu a najmä útokom proti jezuitskému rádu, ktorý zrušil najprv Pombal v Portugalsku (1759), potom Ľudovít XV. a po nich španielski, neapolskí a parmskí Bourbonovci. Po zrušení rádu pápežským dekrétom sa jezuiti uchýlili do Pruska a do Ruska.

Pod vplyvom nových mocných štátov, Ruska, Pruska a koncom storočia Spojených štátov amerických, sa zmenili medzinárodné vzťahy a rodil sa nový politický život.

Koncom 18. stor. vzniká proletariát. R. 1776 vo Francúzsku rušia cechy a v tom istom roku sa utvárajú prvé anglické robotnicke odbory.

K podstatným znakom vývoja v 18. stor. patril kozmopolitizmus ( L343;396).

------------
18. stor.>