Introduction

Štúdium

Q. Podľa informácií, ktoré sú na Vašej stránke, ste ukončili doktorandtské štúdium na FMFI UK v odbore Aplikovaná informatika. Na akej škole ste študovali magisterské štúdium?
M. Na tejto. Lenže som študoval matematiku.

Q. Aké témy záverečných prác ste mali?
M. Ja som bakalárku nemal, to vtedy ešte nebolo. Mal som 5 ročné štúdium na magistra a diplomovú prácu som mal z vizualizácie informácií. Potom som mal dizertačnú prácu, tá vlastne bola tiež z toho istého odboru.

Q. Na základe čoho ste si tieto témy vybrali?
M. Ako diplomovku som chcel pôvodne robiť niečo úplne iné, mal som vlastnú tému. Tú na škole nikto nerobil, tak ma Andrej Ferko nasmeroval do Viedne na ľudí, ktorí tam robili tie veci, ktoré som chcel aj ja. Tam mi vysvetlili, že to, čo chcem robiť, je strašne naivná predstava. Inými slovami, ja som chcel robiť vizualizáciu prúdenia, lenže som na to proste nemaltá oblasť je už veľmi rozvinutá a nemal som na to urobiť tam nejaký pokrok. Tak ma nasmerovali na inú tému a potom som už ostal pri nej.

Q. Ktorý profesor Vám bol najväčším vzorom?
M. Neviem povedať najväčší vzor, ale dá sa povedať, že Andrej Ferko, a Miloš Šrámek a Zbyněk Kubáček ma najviac ovplyvnili.

Diplomovky

Q. Plánuje tento rok viesť diplomové práce?

M. Áno.

Q. Pre akých študentov ste vhodným školiteľom a aké vlastnosti preferujete na študentoch?
M. (hlasný smiech) Pre takých, ktorých netreba tlačiť do roboty, lebo to neviem robiť.

Q. Čo na študentoch oceňujete okrem samostatnej práce?
M. Dôležité je, aby ich tá téma bavila, aby sami vedeli ako chceli pri nej postupovať. Čiže, aby som ich ja nemusel tlačiť.
Pár takých študentov som už mal, ktorý vedia sami prísť aj s nejakým nápadom alebo nájdu nejaký ďalší zdroj, z ktorého sa dá čerpať. Tým pádom nemusím za nich robiť všetku prácu ja. A potom je dôležité, aby tí študenti mali základnú výbavu potrebnú k absolvovaniu práce. To znamená, aby nemali problém čítať texty v angličtine a vedeli programovať.  

Q. Čomu sa majú študenti pri Vás vyvarovať?
M. Asi aby si nenechávali veci na poslednú chvíľu. Pretože vtedy všetci niečo potrebujú a zhodou okolností v tej chvíli všetci potrebujú niečo naraz, takže sa nemôžem všetkým plnohodnotne venovať. To je veľmi častá chyba, a potom to, že o nich neviem. Študenti sa stratia, potom sa ukážu o pol roka, s tým, že nič neurobili. A tým, že ja tých študentov nezvyknem tlačiť do roboty, ani ich nebombardujem s tým, že príď sa ukázať, príď sa ukázať...lebo primárne by mal študent chcieť mať dobrú prácu. V opačnom prípade mu ja nemôžem pomôcť.

Q. S ktorou diplomovou prácou ste boli najviac spokojný? Ktorá z prác Vám utkvela v pamäti?
M. Nepoviem úplne, kto mal najlepšiu prácu, aby sa ostatní neurazili. Ale odbornú prácu mal minulý rok Ľubo Lábaj, potom pred ním Michal Miškovský, a pred ním Paľo Fabo. Bolo tých prác viacej, ale títo traja mi utkveli v pamäti. To bol práve ten typ študentov, ktorí dokázali sami na niečo prísť, sami fungovať a bol som s nimi na rovnocennej úrovni. O téme sme skôr diskutovali, a teda som im nemusel problematiku vysvetľovať a tlačiť na nich.

Q. Preferujete vedecké alebo praktické diplomové práce?
M. Ako kedy. Ja sa snažím tému aj prispôsobiť študentovi. To znamená, že niekto je skôr taký, že vie toho veľa naimplementovať a niektorí sú zas takí, že sa vedia do problematiky zavŕtať po vedeckej stránke. Tým, že odbor je aplikovaná informatika, tak je častejšia skôr aplikovaná stránka ako nejaká zložitá veda.

Q. Prijímate vlastné témy prác?
M. Áno, ale musí to byť v tom obore, lebo ma to musí zaujímať.

Q. Čo oceňujete na vlastnej téme?
M. Výhodou vlastnej témy je, že človek za mnou príde s niečim, čo ho zaujíma. Takže nemusím sa ja triafať do jeho vkusu, ale on príde s tým svojim.

Q. Opakujú sa témy diplomových prác alebo musia byť striktne nové?
M. Opakujú sa . Niekedy sa stane, že v danom roku sa pri nejakej téme nedostavia výsledky alebo to ten študent neurobí na takej úrovni, ako by som chcel. Takže tému niekedy zvyknem zadávať aj ďalší rok. Téma je samozrejme modifikovaná, nie znovu od slovao do slova tá istá.

Q. Koľko času by mal podľa Vás študent venovať štúdiu problematiky a písaniu (dobrej) diplomovej práce?
M. Ja to obvykle zvyknem hovoriť študentom tak, že tie prvé  3 mesiace až pol roka sa budú len prehrýzať do témy v zvolenej oblasti. To znamená študovať si.
Obvykle to trvá niekoľko mesiacov, kým si človek urobí prehľad v danej problematike. Potom sa dá povedať, že nejaký rok sa pracuje na téme, to znamená, že sa naozaj niečo vymýšľa, implementuje, testuje, robia sa experimenty a prototypy. Potom ten posledný polrok sa finalizuje doterajšia práca a píše sa text.

Q. Očakávate prínos do vedeckej oblasti, na ktorú je práca zameraná?
M. Pri diplomovej práci vyžadujem nejaký prínos. U bakalárky ide hlavne o to, preukázať, že ten človek sa naučil fungovať v obore a nejakej tej praxi.
A môže to byť, ako to ja volám, “znovuvynájdenie kolesa”. To znamená, že on robí niečo, čo už robili iní.
Ale v diplomovej práci aj vyžadujem, aby tam bol nejaký prínos. Niečo čím sa posunie hranica úrovne poznania.
Nemusí to znamenať, že je to na Nobelovu cenu, ale nesmie to byť ani také, že len sa naimplementujú techniky, ktoré už boli vymyslené.

Q. Aké témy diplomových prác ponúkate v tomto roku študentom?
M. Témy na tento rok mám zverejnené na webe (http://www.dai.fmph.uniba.sk/w/Topics_for_Diploma_Theses/sk#Matej_Novotn.C3.BD).
Mám tam aj témy z vizualizácie.

Jedna sa týka vizualizácie streamových dát závislých v čase. To znamená, že sa nejaké dáta menia v čase, ale nie je to uzavretý súbor, ale postupne prichádzajú ďalšie a ďalšie dáta v reálnom čase.

Ďalšia téma z vizualizácie je reprezentácia abstraktných dátových štruktúr. To znamená, aby sa zhluky nejakých dát, štruktúry, či nejaké siete dát dali zobraziť z rôznych uhlov pohľadu.

Potom mám ešte takú jednu prehľadovku o technike paralelných súradníc. Táto téma nevyžaduje implementáciu.

A potom mám tému na interakciu v multidotykovom prostredí. Čiže keď viacero ľudí interaguje s dotykovým stolom, ako by sa malo zariadenie správať.

Ďalej mám jednu takú pavučinami zapadnutú tému. Jeden študent sa na ňu prihlásil, ale ten ju nedokončil. Je to renderer na strane servera. Čiže to, čo sa normálne deje v počítači, by sa malo diať iba na serveri. Ľudia by si mohli vytvoriť pekné obrázky bez toho, aby si museli inštalovať nejaký softvér.

A ešte mám jednu tému z oblasti rozšírenej reality, tá tam nie je zverejnená. Výsledkom tej témy bude to, že keď ľudia chodia po múzeu a majú tablet a s tým tabletom namieria na nejaký exponát, tak ten tablet im ten exponát zosníma a doplní o ďalšie informácie. Napríklad keď tam bude nejaký predmet z vykopávok, tak sa na obrazovke zobrazí animácia o tom, aký ten predmet bol, keď bol kompletný a informácia o tom na čo sa používal.

Q. Ste ochotný upraviť zadanie v prípade záujmu študenta o nejakú tému?
M. Ale hej, to robíme vždy.

Q. Máte limit študentov? Koľko miest je ešte voľných?
M. Zatiaľ som témy nepridelil, pretože ja témy nezvyknem prideľovať tak, že kto prvý príde, ten tú tému dostane. Zo začiatku začínam s tým, že sa s tými ľuďmi trochu porozprávam a zistím o čo majú záujem. Zvlášť keď mám viacero záujemcov na jednu tému, tak to nie je fér, keď tú tému dostane ten, kto bol na mieste skôr a nie ten, kto sa na tú tému hodí.
Nechcem mať viac diplomantov ako 4-5. Boli roky keď som mal 7, boli roky, keď som mal 2.
Tento rok by som chcel okolo štyroch, čo je ideálny počet.

Q. A teraz máte nejakých?
M. Teraz mám dvoch piatakov.

Q. To znamená, že ešte dve miesta sú voľné?
M. Ale nejakých 3-4 by som ešte možno zobral.
Keď sú študenti z rôznych ročníkov, tak majú rôzne podmienky. Takto sa to dá organizácia kombinovať lepšie ako keby bolo 6 ľudí v jednom ročníku.

Q. Robíte vedúceho diplomových prác aj v iných jazykoch ako v slovenčine?
M. Áno, mal som študentov, ktorí písali prácu po anglicky.

Q. Uznávate tímové diplomové práce?
M. Zatiaľ som nemal tímovú diplomovú prácu. Nie je to však problém v prípade väčšieho projektu, ktorý sa dá rozdeliť na 2 menšie časti, ktoré by fungovali ako dve diplomové práce samostatne a vo výsledku by dali dohromady niečo väčšie.

Q: Ako si predstavujete vedenie diplomovej práce?
M. Obvykle je to tak, že na začiatku dávam nejaký úvod do problematiky a snažím sa študentovi poskytnúť niekoľko odborných článkov alebo literárnych zdrojov, ktoré považujem za vhodné na úvod. Obvykle sa dajú z tých článkov potom spracovať kľúčové slová a z referencií sa postupne študent môže dopracovať k ďalším a ďalším zdrojom.
Čiže študent robí pavúka do šírky v danej oblasti. Tam už očakávam samostatnú prácu, s tým, že sa stretávame a konzultujeme to, aké články čítal a čo v nich bolo zaujímavé. To znamená, že na jednej strane to študenta trošku núti si materiály pripravovať a čítať. Na druhej strane sa ja niekedy dozviem veci, ktoré napríklad nemám čas preštudovať. Čiže je to obojstranne výhodné. To trvá niekoľko úvodných mesiacov.
Potom si ten študent buď napíše prehľad problematiky alebo ma dobre spravené poznámky k literatúre. Každopádne je dobré mať z toho nejaký záver, lebo po tom roku, keď študent ide písať diplomovku, tak už si z materiálov nebude toľko toho pamätať.
Následne sa spraví špecifikácia toho, čo sa v práci bude robiť, čo všetko chceme docieliť, možno aj nejaký náčrt ako sa k tomu chceme dopracovať.
Rozdelíme si projekt do časových etáp, čo znamená, že za pol rok by malo byť spravené toto a za osem mesiacov toto...
Následne sa robí samotná práca. Počas toho sa so študentom priebežne stretávame a konzultujeme, čo je nové, čo sa spravilo. Potom ku koncu sa píše samotná práca, kedy opäť so študentom spolupracujeme v takej rovine, že v prvom rade chcem, aby si dal dohromady nejakú tú kostru diplomovej práce. Čiže sa vytvorí obsah práce a určí sa rozsah jednotlivých kapitol. V tejto fáze vychytáme následnosti kapitol, aby členenie práce malo logiku.
Nakoniec potom sa píše samotná práca.
Vo fáze keď má študent napísanú celú kapitolu, vtedy si to ja môžem prečítať a okomentovať to. Čo nezvyknem robiť je to, že by som čítal nejaký neúplný text. To znamená, že keď niekto povie “už mám celú kapitolu, ale tu v strede bude ešte niečo a tu ešte niečo...”, tak radšej nech to ten študent ešte dopíše a ja si to prečítam naraz.
Taktiež asistujem študentom s prípravou obhajoby. Obvykle keď študenti obhajujú diplomovú prácu, tak je to po prvý krát. Ja som už predsa videl tých obhajob viacej, takže viem poradiť, ako to chodí.

Kariéra

Q. Čo považujete za zlom vo Vašej kariére?
M. Neviem, ešte nenastal. (smiech)

Q. Čo si na Vašej práci najviac vážite? Na čo ste najviac hrdý?
M. Som rád, keď študent urobí dobrú prácu, lebo vtedy viem, že to čo som do toho dal ja, padlo na úrodnú pôdu a zároveň viem, že keď on je s tou prácou spokojný a urobil ju dobre, tak sa mu to nepokazísom mu to asi nepokazil.

Q. Zaujímavé konferencie, ktorých ste sa zúčastnili, príp. by ste sa ich chceli zúčastniť?
M. Tak v mojom obore je asi špička IEEE Information Visualization a prípadne EuroVis. Na IEEE som už raz bol, ale tam je problematická cesta, lebo je to v Spojených štátoch, tak treba na to peniaze. Zúčastnil som sa aj na konferencií v  Plzni, ale tam by som už druhýkrat nešiel a rád by som ešte išiel na EuroVis s nejakým článkom.

Grafika:

Q. Čo je pre Vás motiváciou v počítačovej grafike?
M. Keď vidím, že sa tie veci použijú aj v praxi. (smiech)

Q. Čo môže byť podľa Vás motivácia pre študentov?
M. Obvykle je najsilnejšou motiváciu pre študentov to, že chcú zoštátnicovať. Aj keď to by nemala byť asi najdôležitejšia motivácia. No pre mnohých z nich to môže byť mostík do kariéry. Najmä tí, čo majú nejakú tému, ktorá má reálnu aplikáciu a dá sa s ňou ísť von. Možno často krát to študenti nevyužijú, aj keď sú to témy, s ktorými sa dá spraviť meno. Zvlášť dnes, keď stačí hodiť niečo na internet, a keď sa to ľuďom páči, má to milióny návštev. To si myslím, že by mohlo byť pre nich motiváciou. Obvyklou prekážkou je to, že študenti majú kopec iných študijných povinností, takže to nestihnú dotiahnuť do takej kvality, aby to bolo prezentovateľné.

Q. Aký je najväčší cieľ, ktorý by ste chceli dosiahnuť?
M. V globále je to ťažko povedať, ale v krátkom horizonte je to asi rozbehnúť firmu, ktorá by prenášala rôzne poznatky do praxe. Tá firma by vedela samostatne fungovať a spolupracovať medzi akademickou a komerčnou sférou.

Q. Koho vnímate ako najväčšiu osobnosť v oblasti kde pôsobíte?
M. Opäť to nie je jeden človek. Je to skupina ľudí, možno profesor Kainz Keim z University Konstanz. Potom samozrejme môj školiteľ Heinrich Helwig Hauser. Nie je tu žiaden špecifický guru, na ktorého by som vzhliadal.

Q. Venujete sa grafike aj vo voľnom čase?
M. Podľa toho akej forme grafiky. Keď sa nudím na prednáške, tak si kreslím, no. Taktiež ma baví grafický dizajn, ale to je obvykle za peniaze, tak to asi nie je voľný čas..

Súkromie

Q. Akú farbu máte najradšej?
M. Červená a čierna.

Q. Najobľúbenejšia kniha/časopis zameraný na PC grafiku.
M. Dnes sú takmer všetky zdroje na internete, takže neviem identifikovať najobľúbenejšiu knihu alebo časopis. Momentálne čítam od Simonsa The Invisible Gorilla.

Q. Aké majú podľa Vás absolventi uplatnenie? Je po nich dopyt a sú podľa vás dostatočne ocenení?
M. Možno poviem veci, ktoré sa nebudú všetkým páčiť, ale myslím si, že veľa ľudí tu študuje nadarmo. Lebo budú aj tak robiť niečo iné. Strašná chyba je, že k nám chodia študenti, ktorí chcú programovať stránky a idú na matfyz., Pričom čo sa človek sa naučí oveľa viac v praxi ako za tých 5 rokov na matfyze. Čiže oni po 5 rokoch skončia a sú handicapovaný oproti svojim rovesníkom, ktorí už 5 rokov fungujú v praxi.
Na Slovensku konkrétne pre grafikov veľa uplatnenia nie je, pretože sa tu nerobí až taký výskum. Veľa uspešných ľudí od nás odchádza do zahraničia, kde sa tomu venujú na profesionánej úrovni.
Myslím si, že by na sebe mohli viac pracovať a vtedy by si to ocenenie zaslúžili viac. Síce sú momentálne  neodceňovaní, ale otázne je do akej miery je to neprávom, a do akej je to naozaj tým, že na sebe nepracujú.

Q. Ako je na tom slovenská grafika v porovnaní so svetovou úrovňou?
M. Sme na tom slabo.

Q. Čo máte rád na práci učiteľa? Čo Vás k tomu viedlo? Prečo ste si vybrali práve našu školu?
M. Študoval som tu, tak som tu mal nejaké zázemie, čo je logické. Ja som minule tak nad tým rozmýšľal, že profesor učiteľ musí byť tak trochu aj showman. V tomto mi bol vzorom Zdeněk Kubáček.

Q. Čo Vás najviac vytáča na PC grafike? A čo naopak najviac oceníte?
M. Trošku ma irituje napríklad, že sa v hernom segmente, čo je veľký ťahúň grafiky a technológií, sústreďujú na efekty a zanedbávajú dejovú stránku. To znamená, že je to skôr technológia viac ako dej.
A ešte ma strašne vytáča, keď vidím nejaké produkty grafických dizajnérov, ktoré majú úplne školácke chyby, či už z hľadiska estetiky alebo z hľadiska ľudského vnímania.

Q. Osobnosť z výtvarného umenia, ktorá je pre Vás inšpiráciou?
M. Dali, Giger, Escher a potom Švajčiarska škola dizajnu.

Q. Aký je Váš najoblúbenejší film?
M. (smiech) Mám rád hocičo od Davida Lyncha.

Q. A nejaký obľúbený videoklip, čo sa týka grafiky?
M. Nie je to počítačová grafika, ale čČo by som doporučil ľuďom, aby si pozreli, kvôli tomu, čo všetko sa dá vymyslieť, sú videoklipy od Michaela Gordndryho. On je aj filmový režisér, ale v klipoch sa s grafikou strašne vyhral. A potom by som ešte odporučil Chrisa Cunninghama.

Q. Čo Vás motivovalo k tomu, aby ste pokračovali aj na doktorandtskom štúdiu?
M. Dve veci. Jedna je tá, že som si myslel, že magisterské štúdium má nízku úroveň, takže som si povedal, keďže som už do toho investoval 5 rokov, tak nech odídem s niečím s čím sa môžem potom chváliť. Takže som do toho investoval ďalšie 4 roky.  A druhá vec je, že v tom čase, keď som tu ja končil magisterské, tak tu šéfoval Milan Ftáčnik, ktorý tomuto šéfioval veľmi dobre a myslel som si, že keby tu on ostal na doktorandtskom, tak sa tu veci niekam posunú pod jeho vedením.  

Q. Máte nejaké zaujímavé pracovné skúsenosti?
M. Asi najviac tie zahraničné spolupráce, ku ktorým sa človek dostane, keď tu pracuje. To znamená, že som mal možnosť byť na nejakých zahraničných konferenciách, komunikovať s tými ľuďmi. Takisto ma inšpirovalo, keď som bol vo Viedni, kde som práve videl to, že môže fungovať aj firma, to znamená, že komerčný subjekt, ktorý robí vedu a výskum, a zároveň sa tým dokáže uživiť.

Q. Aké má podľa Vás poslanie PC grafika v budúcnosti?
M. Umožňovať ľuďom vidieť veci, ktoré by normálne nevideli, alebo by za nimi museli niekam cestovať.

Q. Aký je podľa Vás potenciál počítačovej grafiky?
M. Vytvoriť dokonalú virtuálnu realitu.

Q. Ktorú z foriem štúdia Aplikovaná informatika alebo Počítačová grafika a geometria by ste odporúčali budúcim grafikom?
M. No keďže teraz je už kreditné štúdium, študenti si môžu zapísať predmety, ktoré chcú a majú omnoho väčšiu voľnosť, takže tam nie je až taký veľký rozdiel. Rozdiel asi závisí od toho, čomu sa chcú venovať. Na matematike dostanú lepšie základy ku geometrii,čiže ak sa chcú venovať 3D grafike z hľadiska geometrického modelovania a práci s meshmi, v tom prípade by si mali vybrať matematiku. A zase ak chcú ísť viac do tej informatiky tak potom tá aplikovaná informatika. Ale nie je v tom nejaký veľký rozdiel, chodia ku mne študenti z oboch odborov a ja neviem, ktorí sú odkiaľ.

Vďaka za rozhovor.