Odpor

odpor

- v psychoterapii : nechuť pacienta pokračovať v liečbe v okamihu, keď momentálne nevýhody zo zapojenia sa do psychoterapie prevyšujú nad výhodami; prejavuje sa dlhšími odmlkami, neschopnosťou produkovať predstavy, myslením v kruhu, náhlymi zmenami tém, nechuťou prijímať interpretácie, neskorými príchodmi alebo vyhýbaním sa psychoterapii atď.; podľa väčšiny autorov podstatná časť psychoterapeutickej práce spočíva v analýze odporu ( L571;127).