Q:  Môžete povedať niečo o sebe. Kde ste napríklad študovali?
S: Ja som študovala na matfyze, tu v Bratislave. Keď som skončila, tak som tu začala rovno robiť PhD., či doktorandské štúdium, či ako sa tomu hovorí. Interne, a potom som prešla na externú formu, lebo som sa stala zamestnancom fakulty. A teda v podstate od skončenia som stále zamestnancom fakulty.
A ešte čo. To bolo zaujímavé. Začala som matematické inžinierstvo ako odbor, pretože hoci som sa hlásila na informatiku, kde sa vtedy dala študovať grafika, tak tam ma nevzali, ale mi ponúkli, že môžem ísť na matematické inžinierstvo, že to je v podstate taká aplikovaná matika, že to by bolo celkom zaujímavé. Tak dobre, prvý rok sme to mali a to bolo štúdium spoločné s FEI-kou a matfyz dokopy. Ibaže nás bolo 20 a FEI-károm sa nechcelo učiť 20 ľudí, a tak to po roku stopli, takže nám ponúkli, že kam chceme prestúpiť. A tak som si povedala, že nejdem teda na tú informatiku, keď som začala matiku študovať, tak som zostala na matike. Takže v druhom ročníku som študovala numerickú matematiku, myslím, no a potom úplne zrušili takéto zameranie a začali bloky a presunuli počítačovú grafiku z informatiky na matiku, takže som začala študovať  konečne to čo som chcela – počítačovú grafiku, a tam už som teda zostala do piateho ročníka. Takže veľký blok grafika a malý blok informatika som mala.

Q: Mne sa zdá, že keď som pozerala Váš životopis,  že Vy ste študovali aj nejakú ekonómiu, alebo také niečo?
S: Ekonómiu som potom študovala v Amerike 2 roky, to bolo Masters Study v podstate. To bolo také, že tá americká univerzita chcela zaviesť toto štúdium na Slovensku, najskôr začali s ekonomickou univerzitou, ale tam sa im zdalo, že nejak málo matiky majú, alebo teda nie na takej úrovni ako by chceli, tak prišli na matfyz, a keďže tu sa tomu nikto nevenoval, tak vybrali 10 učiteľov, ktorí by mali záujem to učiť potom, a zobrali ich na 2 roky do Ameriky, vyškolili, a keď sme sa vrátili, tak sme to tu učili. No a ten odbor EFM sa celkom dobre ujal, takže myslím, že to bolo celkom rozumné.

Q: A ešte tam učíte tých matematikov?
S: Nie. 4 alebo 5 rokov potom, čo som sa vrátila som tam učila, a potom už vlastne boli vyškolení, tí ďalší, čo mali ekonómiu od začiatku, takže tí to tam postupne prebrali, takže som sa vrátila spátky sem.

Q: A okrem toho, že učíte, ste ešte aj tajomníčka fakulty? A čo to obnáša?
S: Tajomník katedry. To obnáša všetko. Vlasne čo treba, to robím, ale v podstate, čo mi prischlo z toho, že pre katedru spravujem ten AIS, teda mám najväčšie práva do AIS-u na katedre, a keď sa niečo stane, tak to musí ísť cezo mňa. A potom ešte k tomu mi prischlo robenie rozvrhu, takže keď máte zlý rozvrh, to je asi moja vina, ale nedá sa ináč. V podstate tajomník katedry keď tu nie je nikto iný, tak by som pravdepodobne mohla aj o niečom rozhodovať, ale na to sú tu iní páni, takže skôr také výkonné veci, čo treba urobiť.

Q: Ešte som čítala, že ste študovali v Grécku, alebo teda tam ste robili taký nejaký výskum...
S: To bol výskumný projekt Európskej Únie, tam som bola na dva roky tiež členkou toho výskumného tímu. To bolo predtým než som dokončila PhD., takže to, čo som tam robila, som potom spísala, trošku rozvinula a spravila som z toho dizertačnú prácu, takže to sa mi akože veľmi  hodilo.
T sa mi veľmi hodilo byť v nejakom tíme, ktorý sa zaoberal niečím konkrétnym. Tuná zatiaľ tie dizertačky sú také..., ešte nie sú úplne na tej úrovni, na ktorej by mali byť. Takže keď tu chce niekto skončiť dizertačku, tak na tom musí robiť veľmi sám, lebo tu nie sú také výskumné tímy, aké by mali byť.

Q: Okrem tohto Vášho projektu čo ste tam mali, ste sa zúčastnili aj na nejakých iných?
S: Ešte som bola v Anglicku 13 mesiacov. Ten Grécky, tam som robila rozpoznávanie tvárí v obrazoch a v Anglicku teda som bola na 13 mesiacov, tam bol ...Krench(?), obrázky sme pozerali. Niečo úplne iné, ale zasa zaujímavé.

Q: A teraz ešte spolupracujete na Virtuálnej Bratislave?
S: Teraz máme projekt MUVIS, ktorý robí Petržalku 3D, ale o tom by Vám chalani vedľa vedeli viacej povedať, lebo oni sa tým viac zaoberajú. Takže my sme síce členmi tímu, ale nerobíme nejaké tie hlavné veci v tom, takže skôr taká výpomoc. Lebo tam toho videnia, alebo z image processingu zasa moc nie je. Na týchto projektoch je to skôr také modelovanie, textúrovanie a také veci. Teda mimo môjho záujmu.

Q: A čo považujete za Vaše najväčšie úspechy?
S: No, to je dobrá otázka. V podstate za úspech sa považuje tuná keď publikujete v časopise alebo keď teda vydáte nejakú knižku, alebo také niečo. Takže v časopise už mám 2 články – to som úplne happy. Teraz sa snažím napísať k tej mojej prednáške nejaké učebné texty, takže ak to vyjde, tak to bude taký akože najbližší úspech. Takže doteraz tie časopisecké články a do budúcnosti by som rada teda ten učebný text.

Q: Ja som čítala, že ste tam mali niečo také ako: „Využitie počítačových sietí v muzikológii“. To teda súvisí nejako s počítačovým videním?
S: Nie to bolo v rámci mojej diplomovej práce, čo som robila, vlastne „Fraktály a hudba“  - moja diplomovka, a v podstate som to bola prezentovať na jednej konferencii, a tam sme sa dohodli, že by som pre tých muzikológov, ktorí vtedy ešte moc, teda vôbec nerobili, že by som im nejakú takú prednášku spravila, kde by som im trochu osvetlila o tých počítačoch. Kvôli tomu vznikol ten príspevok „Využitie počítačových sietí v muzikológii“, čisto len k diplomovej práci. Už potom som sa vlastne tou hudbou moc nezaoberala.

Q: Ktorým témam sa teraz venujete? Ktoré sú také vaše obľúbené?
S: Moje obľúbené je v postate skúmať farby vo farebných obrazoch, prípadne tam hľadať nejaké objekty, klasifikovať tie objekty, takže skôr také pattern recognition a image recognition a tú klasifikáciu. Také to čisté počítačové videnie, že máte kamerky a nejakú scénu a teraz povedzme, že by sa tam nejaký robotík pohybovalpo tej scéne, tak také nie, ale skôr také ako analýza už teda tých zosnímaných obrazov. To je viac tým smerom, ktorý ma zaujíma.

Q: Ktoré predmety učíte?
S: Ja mám vlastne to Počítačové videnie(2), kde v podstate ideme do tej klasifikácie a na čom je tá klasifikácia založená, ako vyberať z tých obrazov tie príznaky, podľa ktorých ich môžete klasifikovať, v podstate taká nadstavba nad tým videním. Čiže jednička by mala pokrývať také to základné videnie a táto dvojka by mala byť o tej klasifikácii. Pre bakalárov robím ten Ročníkový projekt, ale to nie je kontaktná výuka, to je len pozerať im tie projekty, takže v podstate na nich len dohliadam.

Q: Potom ste tam mali napísané ešte aplikácie počítačového videnia.
S: To učí Zuzka Černeková. To bolo chvíľu písané na mňa, ale učí to ona. To je seminár o tom, že preberáme články, teda oni preberajú články z tohto odboru vlastne, a teda prezentujú tie články.

Q: A môžem sa teda ešte spýtať k tomu Počítačovému videniu(2), ako dlho to učíte?
S: 2 roky.

Q: A ako prebieha tá výučba, má to nejaké cvičenia?
S: Teraz to bude mať druhý rok cvičenia. V prvom roku to myslím nemalo vôbec cvičenia, potom som povedala, že to je blbosť, lebo tam fakt si ľudia musia chytiť tie algoritmy a nejak si ich pozrieť, takže minulý rok už boli cvičenia k tomu. To viedol Jano Žižka, teraz ich bude viesť Zuzka Haladová. A cvičenia sú vlastne o tom, aby si študenti pozreli tie algoritmy, všelijaké nastvenia tých algoritmov, aby videli, čo taký algoritmus robí , lebo keď sa o tom len rozprávame na prednáške... Pomôže to v budúcnosti, že viete, že ste sa s tým už stretli a aha asi to toto robí a mohla by som to použiť... Takže sú tam cvičenia.

Q: No a k tým diplomovkám – aké diplomové práce vediete?
S: Tento rok mám 4 štvrtákov zatiaľ a 3 piatakov. Mala som štyroch, ale jedna dievčina to teda vzdala a zmenila tému aj školiteľa, takže...
Oni sú v podstate rôzne tie práce, ktoré vediem, lebo mám aj také, čo prišli samostatne ľudia čo by chceli robiť, takže aj takých beriem. Tuná vaša kolegyňa prišla, že by chcela nejakú biológiu, takže sme sa potom na tých medicínskych dátach dohodli. Ďalšiu mám o GAMUT mappingu. GAMUT, to je v podstate o tých farbách – farebný rozsah, ktorý dokáže zariadenie zobraziť. Takže o tom mám diplomovku. Ďalšia diplomovka je rozpoznávanie nejakých nebezpečných objektov na fotkách od astronómov a ďalšia je rozpoznávanie dopravných značiek vo videu. Takže je to všade možne.
Takže v podstate ak niekto príde s vlastnou témou, a myslím si, že by som mu vedela poradiť, a viesť ho v tejto téme, tak sa môžeme dohodnúť, alebo tam mám ešte vypísané 2 na ktoré sa ešte nikto neprihlásil. Rozpoznávanie budov na maľbách – to je v spolupráci so Slovenskou národnou galériou (SNG) vypísané. Teraz mám jedného piataka... Dvoch. Dvoch, čo robia na diplomovkách s tou SNG. Jeden robí analýzu farebnosti v dielach Medňanského. A druhý robí v podstate detekciu a klasifikáciu erbov na obrazoch. Aj takéto, skôr umelecky zamerané, ale teda s tou matikou a grafikou za tým.
Alebo podobnú tému tam mám Rozpoznávanie ŠPZ-tiek na videu. To je tiež také...

Q: V tom rozpoznávaní budov, v tej téme, ktorú ešte nikto nemá zadanú, to sa myslí ako? Spoznať čo je to za budovu, alebo že je to budova?
S: Spoznať, čo je to za budovu, lebo oni majú nejaké obrazy, ktorých nevedia ani názov, teda možno vedia názov, že aha zátišie s nejakým kostolom, ale keby mali nejakú databázu napríklad podľa siluet tých budov, alebo aj podľa nejakých iných znakov, ktoré sa z tých budov dajú získať, že by im vedeli povedať, alebo aspoň ponúknuť – pozrite sa, tieto 4 obrazy majú podobnú budovu, nie je to náhodou niektorá z nich? Že by to tím kurátorom  trošku viac pomohlo identifikovať tie budovy, lebo zatiaľ niektoré majú také, že sa s takou budovou ešte nestretli, tak potom tam nevedia povedať. To sa mi zdá celkom zaujímavá téma a tá pani kurátorka je taká veľmi ochotná rozprávať s tými ľuďmi. Keď to budete prezentovať tak na to by sa mohol niekto chytiť.

Q: Máte ešte vypísanú nejakú tému ktorú ešte nikto nemá?
S: Mám tie ŠPZ-ky v tom videu. To je druhá. Potom, hovorím, že mám tam vlastná téma, že kto príde, ale tak maximálne dvoch ešte. Do tých šiestich to sa ešte dá zvládnuť, no ale je to na hrane. Takže maximálne 2, keďže štyroch už mám tento rok, ktorí teda budú končiť budúci rok. Zatiaľ kým nekončia je to dobre. To chodia sem tam, ale keď už začne horieť, že teda treba odovzdať, tak to všetci naraz chodia, tak to už je také dlhšie, čiže viac než tých 6 by som nerada.

Q: Ste teda radšej, keď za Vami príde diplomant s vlastnou témou, ktorú si vyberie?
S: Ak to má rozmyslené a je teda taký, že ho to v podstate zaujíma a že ho to baví tá téma, ja by som mu vedela pomôcť, tak sa teda môžeme dohodnúť. Akože nepreferujem to, že keď príde, ale keď príde, tak je tam šanca, že sa tej téme bude venovať. Keď príde niekto – no, už si nemám čo vybrať, zostali ste mi tu vy s touto témou, no tak sa k Vám zapíšem. Tak ako tam nevidím nejakú šancu na úspech. Keď príde s vlastnou témou, tak to svedčí o tom, že chce na tom robiť. Podľa mňa.

Q:Mal by Váš diplomant absolvovať nejaké predmety – napríklad Vaše alebo nejaké iné?
S: Ja som si tu pozerala váš študijný program a prišla som na to, že by mal asi z tých povinne voliteľných, čo sú – z povinných myslím nie je žiadny takýto vidiaci predmet – tam je to Videnie 1, 2 a rozpoznávanie obrazcov u Ftáčnika a z výberoviek, tu by som teda určite odporúčala to spracovanie farebného obrazu, lebo to si myslím, že by nemalo byť ani vo výberovkách, lebo to sú základné algoritmy, ktoré každý, keď chce teda robiť grafiku by mal vedieť, takže to z môjho pohľadu by malo byť vyššie v študijnom pláne, no ale je to takto akreditované. Takže ak – to sú teda štvrtáci – to je v lete v štvrtom ročníku, tak si to treba zapísať, lebo fakt, tam sú základné algoritmy, ktoré potom v piataku sa veľmi ťažko doštudovávajú, keby ste robili na takejto diplomovke.

Q: Ja som sa pozerala na tie vaše pulikácie a vy ste hovorili, že máte dva články, ale máte ich tam celkom dosť.
S: V časopise. Tak to je trošku iná vec. Článok v časopise a článok na konferencii sú dve rôzne veci. Na konferenciu v podstate napíšete článok, pošlete, zrecenzujú vám malé drobnosti. Buď vám ho príjmu, alebo povedia, že toto trošku opravte, alebo vám to zamietnu a koniec. Na konferenciách sa troch ľahšie publikuje. Do článku to vypadá tak, že napíšete, pošlete, tam to 3 mesiace kvasí, kým to tí revieweri všetci pozrú, potom vám napíšu, toto úplne prerobte, toto, toto, toto... A vám to pošlú, vy to prerobíte, vy to pošlete zpátky, zase to tam 3 mesiace kvasí. Ten článok čo som tu tlačila, ten sme prvýkrát posielali v 2008. Teraz vyšiel, hej? V 2010. Takže publikovať v časopise je na dlhé lakte, ale ako oveľa viac sa to cení než pulikácia na konferencách. Takže v podstate všetky moje ostatné publikácie boli buď na konferenciách alebo také nejaké iné.

Q: Čiže sa môže človeku stať, že mu vyjde článok, ktorý už nie je úplne aktuálny, pretože medzitým vymyslí ešte niečo iné?
S: Stáva sa aj to. Ale na druhej strane, tie články v tých časopisoch by mali byť kvalitnejšie, lebo prechádzajú práve tou hlbšou kontrolou. Čiže tam vám tí recenzenti môžu aj navrhnúť niečo, že toto sa mi nezdá, skúste to takto trošku, takže tam vás môžu aj dobrým smerom naviesť. Hej, že tam vám môžu aj trocha pomôcť. A tí recenzenti teda v tom časopise dávajú aj také hĺbkovejšie tie recenzie, než na konferenciách. Na konferenciu to ide v podstate o to zobrať alebo nezobrať. Akože môžu vám napísať, že toto sa mi nepáči, ale keď už napíšu, že toto sa mi nepáči a urobte to ináč, tak vám to nezoberú na tú konferenciu. No väčšinou konferenčné mám.

Q: Tak aj tak ich bolo veľa.
S: Človek sa snaží. Teda musí sa snažiť, lebo ináč sa to nedá.

Q: Vy ste tu teda vedená ako vedecký pracovník. A to znamená, že vy v podstate musíte publikovať?
S: Vedecký pracovník. Nie je to tu nejak striktne, že treba publikovať 5 článkov do roka, ale keď nepublikujete, tak v podstate... Neviem či vám mám vykladať o systéme financovania školstva, ale je to o tom, že je nejaký základný plat, plus plat na výkony, čiže keď nepublikujete, tak ste niekde tu (pozn. dole), a keď publikujete, tak máte za to nejaké ... (pozn. prídavky). A tak. A vedecký pracovník je v podstate o tom, že by mal teda robiť na projektoch, no a samozrejme podľa niektorých aj učiť  8 hodín, takže vedecký pracovník je na tom najlepšie.

Q: A ktoré sú také práce, ktoré si najviac pamätáte, alebo také vaše najobľúbenejšie, teda tie publikácie alebo články?
S: Tam v tom Grécku, tam ma to bavilo, lebo tam v podstate všetky tie publikácie boli o detekcii tváre. V podstate sa jednalo o detekciu tváre na starých maľbách, čiže tie som rada. A teraz v poslednom čase čo ma zaujalo, o čom ešte teraz píšem pár článkov je o eye-trackingu. Čiže sledovanie očí, keď sa človek pozerá na nejaký obraz, tak vlastne sledovať jeho oči, kam sa pozerá, a potom to vyhodnocovať. Hej čiže toto ma tak v poslednom čase baví.

Q: Čiže keď sledujete tie oči, že by ste potom podľa toho vyhodnotili, čo tých ľudí zaujíma na tých obrazoch?
S: Hej, hej. To je také niečo. Tu sú nejaké dve kamerky, ktoré vlastne snímajú vaše oči a vy keď sledujete, tak vždycky to oko sa upriamí na niečo a tam sa chvíľu zafixuje a on vlastne ten systém ráta čas ako dlho strávite na jednotlivých oblastiach obrazu, a podľa toho vie vyhodnotiť, že tam bolo niečo zaujímavé, lebo ste tam dlhšie pozerali. Čiže dá sa aj tak sledovať. Väčšinou to využívajú na webové stránky, či tie reklamy, ktoré tam umiestňujú, či upútajú tých ľudí alebo nie, ale dá sa to samozrejme využiť na iné dôležitejšie veci než je reklama. Alebo zaujímavejšie, podľa mňa.

Q: Ešte som si všimla, že vy ste publikovali nie len z počítačového videnia, ale dosť tých publikácií je z počítačovej grafiky...
S: No to bolo zase tak. Ja keď som začala robiť PhD., tak som začala robiť na grafike a začala som robiť ray-tracing a také veci. Tam som si spravila minimovku v tomto, niečo som teda postupne na tom robila, len potom som išla do tej Ameriky a keď som sa vrátila z Ameriky, tak som učila na tej EFM, takže tam to tak nejako  upadlo na chvíľu, no a potom som išla do toho Grécka, kde som robila vlastne na tých tvárach a keď som sa vrátila, tak som vlastne zmenila tému dizertačky a už som sa venovala len tomuto videniu, čiže to bolo také, že sa človek musí nájsť. Ten ray-tracing tam ma celkom bavilo, tam boli genetické algoritmy a také veci, takže to sa mi celkom páčilo, ale celkovo tá strana tej grafiky – je to fajn, len viac ma potom začalo baviť toto.

Q: Možno sa vám to aj niekedy hodí.
S: Určite áno. Čo sa človek naučí, zo sa nestratí. Takže to je podľa mňa dobré, keď má človek taký záber, len keď chce potom na niečom robiť tak sa musí sústrediť na nejakú jednu tému. Potom to vyzerá tak, že má články z rôznych odvetví.

Q: Keď ste toľko cestovali, kde sa Vám páčilo najviac?
S: No ja cestujem aj mimo takto.

Q: Tak kľudne môžete zhrnúť aj to.
S: Najviac sa mi páčilo v Škótsku. To bolo úplne fantastické, tam sa mi fakt páčilo, a teda ešte by som sa do Írska chcela ísť pozrieť, lebo tam je tiež tá krajina taká podobná a sú tam také historické pamiatky a takéto veci, takže to by ma ešte celkom lákalo sa tam ísť pozrieť.

Q: A čomu sa venujete vo svojom voľnom čase, nejaké hobby?
S: Vo voľnom čase? V podstate moc voľného času teraz nemám, ale ak mám, tak si buď čítam nejaké fantasy alebo sci-fi alebo také veci alebo si maľujem, alebo niečo také, čo sa človek ukľudní a môže vypustiť všetko z hlavy a naberá sily. Takže takto.

Q: A keby ste mohli, zmenili by ste svoju profesiu alebo zameranie alebo sa Vám páči to, čo robíte?
S: V súčasnosti sa mi páči to čo robím takže teraz konkrétne by som asi nemenila nič. Nemôžem povedať, čo bude za pár rokov, ale teraz je to celkom fajn. Takže teraz by som nemenila.

Q: Mohli by ste ešte popísať tie genetické algoritmy na ray-tracing?
S: To bolo pred 10 rokmi. Nemôžete takéto. V podstate to išlo o to, ak sa dobre pamätám akým spôsobom  vybrať tie reprezentatívne lúče. Lebo tam nemôžete vybrať všetky tie lúče, ktoré vyžaruje to svetelné teleso, ale nejakým spôsobom vybrať tie dôležité, na to sa využívali tie genetické algoritmy. Niekde tu mám ten článok, čo vyšiel, tak vám to môžem poslať, keby ste o tom chceli vedieť viac. To bol v podstate taký prehľadový článok o použití takýchto algoritmov v ray-tracingu. Neviem či to už nie je zastaralé. Hovorím, 10 rokov dozadu.

Q: A získavanie sémantických informácií z obrazov, aké prístupy považujete za najlepšie, lebo tam je ich veľa.
S: No sémantické v tom zmysle, že v podstate vy identifikujete tie objekty, ktoré tam sú  a snažíte sa nájsť nejaké väzby medzi nimi. V tomto zmysle sémantické.

Q: A nejaký konkrétny postup?
S: V podstate natrénujete si nejaký klasifikátor, ktorý vám dokáže rozpoznať tie objekty na tých obrázkoch a zatiaľ teda je to tak, že nerobila som ďalej nad tým, že ako spájať tie objekty, tie väzby hľadať. Zatiaľ som len tak načrtla, čo by sa s tým dalo robiť, len som v tom ďalej nepokračovala. Zatiaľ je to v tom štádiu, že rozpoznanie objektov, ale tie väzby už som medzitým  nerobila.

Q: A v tých algoritmoch na detekciu tvárí, môžete trocha popísať, čo ste používali vy?
S: Existujú také v podstate dva prístupy. Jeden je konvertovať tie obrázky na čiernobiele a druhý je čo som používala ja, že využíva farebnú informáciu. A vlastne identifikovať, ktorá oblasť by pravdepodobne mohla byť tvár, a potom pozrieť konkrétnejšie, či naozaj je alebo nie je. Nájsť, že či sú tam oči, nos, ústa alebo či to spĺňa nejaké geometrické vlastnosti tváre a podobne. Čiže ja som išla týmto prístupom, že najprv farebne to identifikovať a potom to klasifikovať, že či je alebo nie je. Tie ďalšie prístupy môžu byť také, že natrénujete neurálnu sieť, ktorá vám dokáže rozpoznať niektoré črty tváre. Hovorím, prístupov na detekciu tváre je strašne veľa.

Q: A ten váš prístup – identifikovanie na základe farebnej informácie – je odolný aj voči tomu, že ľudia z iných kontinentov majú rozdielnu farbu pokožky?
S: Malo by byť, lebo to bolo na obrazoch, teda na maľbách. Nemala som tam teda černochov ale mala som tam indiánov a tých to zvládalo. Ináč dočítate sa, že v podstate tá farba nie je až tak rozdielna, že farebný odtieň je rovnaký, len sýtosť je iná. Čiže farebným odtieňom sme skoro všetci rovnakí, len tá sýtosť toho odtieňa je rôzna.

Q: Ak si ešte spomínate, tak ste spolupracovali na nejakých knihách, kde bolo Level-of-detail stories...
S: To bola diplomová či bakalárska práca vašej kolegyne. V podstate to viedol Andrej Ferko tú prácu a ja som jej tam potom pomáhala s nejakou databázou a s nejakým prevodom, čo sme tam predtým robili pre Žilinské múzeum drotárstva. V podstate kvôli tomu som s Andrejom spolupracovala, lebo ja som pre nich robila nejakú takú virtuálnu galériu tých obrázkov drotárskych, takže Level-of-detail robila tá študentka. To bol jej vlastný prístup, ktorý si ona vymyslela.

Q: Potom ešte s tou detekciou farebnosti v obrazoch, tam ide o to zistiť, či sú z rovnakého obdobia, keď majú rovnaké farebné charakteristiky?
S: Tak nejak. Hej.

Q: Za pomoci histogramov?
S: V podstate histogramov, ale potom takisto histogramov, ktoré berú do úvahy aj umiestnenie tej farby v tom obraze, čiže záleží na tom, či je to v pravom hornom rohu alebo v strede obrázku. A zatiaľ sme teda na začiatku v tom, neviem teda aké tam budú výsledky, ale týmto smerom, s tými histogramami.

Q: Tam musí byť asi podstatný rozdiel medzi obrazmi, ktoré sú zo 16.-17. Storočia a takými, ktoré kreslil Picasso.
S: Preto máme zameranie na jedného autora, počas jeho tvorby. V podstate tá pani kurátorka chcela vidieť, či sa nejakým spôsobom vyvíjala tá farebnosť v tom obraze, takže máme v podstate nejaké tridsaťročné obdobie jeho tvorby toho Medňanského a ideme to pozerať, či sú tam nejaké zmeny, či povedzme v nejakom období preferoval túto paletu alebo furt robí také ponuré obrazy alebo aké to je... Uvidíme, čo z toho vyjde. Ešte nemáme výsledky, takže potom vám môžem povedať ako to dopadlo.

Q: Aké najzaujímavejšie diplomovky ste zatiaľ viedli?
S: Minulý rok skončila Zuzka Haladová, tá mala zaujímavú diplomovku, tá v podsatae segmentovala plátna na fotkách návštevníkov galérie. Čiže mala nejaké fotky nekalibrované od ľudí, ktorí boli v nejakých galériách, pofotili to tam, čiže ona vysegmentovala plátno z toho a spravila si takú nejakú databázu, kde zisťovala aký obraz to je.
Ja som tých diplomoviek mala toľko, v podstate všetky tieto s tými obrazmi. Potom som mala diplomantku, čo robila klasifikáciu z leteckých fotiek, teda detekovala, kde sú nejaké budovy, pole, les atď. To bolo celkom zaujímavé. Aj sa jej to celkom vydarilo.
Potom som mala diplomovky, ktoré slúžili na to, že mali vyrobiť nejakú pomôcku pre študentov, ale tie sa nie úplne vydarili, takže to moc nepoužívam. Ale sú dobré a sú horšie diplomovky.

Q: Ďakujeme