Subor Makefile (napisany uzivatelom) popisuje zavislosti medzi subormi. Popisuje napriklad, ktore subory treba prekompilovat v pripade, ze sa zmeni niektory zdrojovy text. Popri tom popisuje aj ako sa vyrobi nova verzia daneho suboru, t.j. napriklad akym prikazom sa dany program skompiluje.

Subor Makefile obsahuje postupnost pozostavajucu z piatich moznych veci:

• komentar: (akykolvek riadok zacinajuci znakom #).
  
  
• include directiva: klucove slovo 'include' nasledovane menom suboru sposobi vlozenie textu daneho suboru (podobne ako v jazyku C).
  
  
• definicia premennej: identifikator nasledovany znakom = a hodnotou premennej. K hodnote premennej mozno potom pristupovat ak sa jej meno pouzije s prefixom $, t.j. $meno, alebo $(meno), podobne ako v shell scriptoch.
  
  
• explicitne pravidlo:
  Pravidlo je zvycajne zviazane s jednym suborom a pozostava z dvoch casti urcujucich:
  • kedy (t.j. v pripade zmeny akych inych suborov) treba subor pregenerovat.
  • prikaz, ktory by mal vygenerovat novu verziu suboru (riadok s prikazom musi zacinat znakom 'tabulator' (== ^I)).
  Napriklad nasledovny subor Makefile:

  main.o:	main.c header.h
  	gcc -c -o main.o main.c
  main:	main.o
  	gcc -o main main.o
  

  specifikuje, ze v pripade, ze sa zmeni subor main.c alebo subor header.h, tak treba pregenerovat subor main.o. Nova verzia suboru main.o sa vyrobi vykonanim prikazu 'gcc -c -o main.o main.c'. Dalej tento Makefile specifikuje, ze v pripade, ze sa zmeni subor main.o', tak treba pregenerovat subor 'main'. Novu verziu tohto suboru vyrobi prikaz 'gcc -o main main.o'.
  
  
• implicitne pravidlo:
  Velmi komplikovana forma, ako zadavat genericke pravidla typu: Ak chces ziskat subor s koncovkou .o z nejakeho suboru s koncovkou .c musis spustit prikaz '$(CC) -c $(CPPFLAGS) $(CFLAGS)' (navyse sa predpoklada, ze uzivatel definoval premenne CC, CPPFLAGS a CFLAGS). Vacsina takychto pravidiel je predpripravena a zabudovana priamo v prikaze make.