Evolúcia (spencer, h.)-i

I1.
Evolúcia je integrácia látky pri simultánnej disipácii pohybu; od relatívne neurčitej, nesúvislej rovnorodosti (homogeneity) prechadza k určitejšej, súvislejšej nerovnorodosti (heterogeneite); opakom toho, disolúcia, je absorpcia pohybu so súbežnou dezintegráciou (rozptýľovaním) látky. Príkladom tejto Spencervoej vývojovej formuly je utváranie sa našej slnečnej sústavy; avšak táto formula je všeobsiahajúca: prejavuje sa v raste rastlína zvierat, v socialnom života ľudstva (ktorý niie je ničím iným, ako integráciou indivíduí do jedného nerovnorodého, určitého a súvislého celku), ako aj vo všetkých duchovných javoch, ako napr. v živote jazyka. Spencer dokladá platnosť tejto formuly v biológii, psychológii, sociológii a etike. Keďže univerzum ovládajú antagonistické sily,, musí existovať večný rytmus vývinu a zániku a tento rytmus bude plodiť neustále nové materiálne systémy anorganické i organické. Tento vývin podlieha zákonu zachovania hmoty a sily, univerzálnemu zákonu substancie. (cf. L52;619-620)