FILIT
Obsah
Chronológia
Registre
Vyhľadávanie
Diskusia
Správa

Boh (l749)


Boh ( L749)

- pra-základ mnohotvárneho súcna, ktoré tvorí svet, ba celého súcna vôbec. V ňom spočíva všetko, nakoľko od neho ako od prvej pôsobiacej príčiny všetko vychádza a je ním ako posledným cieľom priťahované, nakoľko sa všetko zúčastňuje na jeho plnosti, a tak predstavuje verný obraz alebo stopu jeho nádhery. Pra-základ ako taký sám nie je založený v ničom inom, je založený iba v sebe samom; prvá a posledná príčina všetkého musí byť sama ne-zapríčinená, existuje silou absolútnej nevyhnutnosti svojej vlastnej existencie (a-se-itas: bytie samo od seba). Preto v Bohu úplne splýva bytostnosť a pobyt; Boh nemá bytie len ako súcno, t. zn. bytie-majúce, ale je aj bytie samo čiže bytie subsistujúce: v tom tkvie metafyzická bytnosť Boha, ktorou je Boh v samom jadre konštituovaný a ktorou nado všetkým vyniká.

V protiklade k tomu zahrnuje fyzická bytnosť Boha spoločne so subsistujúcim bytím všetky Božie dokonalosti, ktoré sú touto bytosťou ako svojím najvnútornejším koreňom dané. Pretože tieto dokonalosti subsistujúce bytie bližšie určujú, nazývame ich vlastnosťami (atribútmi) Boha. V Bohu samom netvoria mnhosť, ale sú jednoduchou, a predsa nekonečnou plnosťou.Keďže ich nevidíme bezprostredne a neobsiahneme ich teda jedným pohľadom, sme odkázaní vytvárať si o nich sprostredkovane alebo pomocou svojich pojmov vychádzajúcich z pozemského kusý obraz. Presnejšie povedané, Bohu možno pripisovať iba čisté dokonalosti, ktoré podľa svojej bytnosti udávajú čisté bytie (múdrosť, dobrota, moc), nie však zmiešané dokonalosti, v ktorých bytnosti sa bytie mieša s nebytím alebo nedokonalosťou (napr. zmyslové afekty, ktoré možno pripisovať Bohu len v prenesenom slova zmysle).

Až uvažovanie božsých vlastnosti jednotlivo pred nami rozžiari obraz Boha v jeho plnej vznešenosti. Ako bytie samo je Boh celou plnosťou bytia, a preto je nekonečný. Tu bytie nie je obmedzené nijakým ne-bytím, a preto je bytím čistým, čistou aktualitou (actus purus), ktorá je od začiatku dokonaná v sebe samej, pretože stávať sa predpokladá ešte-nie-bytie. Preto Boh nevysloviteľne presahuje konečné, neustále sa tvoriace bytie (transcedencia), aby v ňom však bol ako prazáklad zároveň obsiahnutý (imanencia). Keďže byť-telom v skutočnosti obsahuje ne-bytie, je Boh čistým duchom, a tým osobnou bytosťou (osoba), ktorá poznáva a pritom laskyplne vlastní seba samu a nad všetkým ostatným vládne svojou prozreteľnosťou. Náboženstvom vstupuje človek s týmto najvyšším majestátom do osbného vzťahu, ktorý pripravuje jeho konečné neplnenie skrze Boha v živote po smrti.

Každé odklonenie sa od tohto vytríbeného Božieho obrazu znamená zlyhanie ( L749;81-82).