FILIT
Obsah
Chronológia
Registre
Diskusia
Správa
Reakcie
Posielanie
|
Zmysel zivota
Poslal(a) Nikto dňa 25. Apríla 2005 o 19:39:28:
ahojte.
Kto som nie je dolezite,dolezite je,ze mam 18 rokov,cely zivot pred sebou a predsa nevidim dovod preco zit na tejto zemi.
Kedysi ked som bol maly chlapec tuzil som po tom aby sa zo mna stal sportovec.Isiel som za tym,hladal som sport ktory by ma bavil,preto sa tak stalo,Boh ma vyslysal a ja som sa nim stal.
Od mala som bol samotar,bolo to kvoli mojej povahe,dokazal som kazdemu ublizit,bol som rozmaznany frnec a bolo so mnou tazke vyjst.Prosil som boha aby sa to zmenilo aby som mal vela priatelov aby som nemusel zit sam zo svojimi myslienkami.Boh ma vyslysal,dal mi silu pochopit svoje zle stranky a teda som ziskal priatelov,nie najlepsich ani najhorsich,len takych akych som sam chcel,ved kazdy sme tu sami pre seba,aj ked dualita v priatelstve je krasna.Som vdacny za to ze ma Boh opat vyslysal.
S vekom prisla chut a potreba lasky,tolko nepochopeny a zatracovany cit,pre ktori ludia casto prestavaju citit chut do zivota.Prosil som Boha aby mi niekoho do cesty priviedol.Tak sa aj stalo,Boh ma vyslysal,cestu mi skrizila prva laska,casom vsak odisla,kedze viem ze kazda rozpravka konci,aby mohla zacat nova zmieril som sa s tym a cakal aj ked to velmi bolelo,po dvoch rokoch prisla laska dalsia, no aj ta teraz skoncila a ja som sa velmi trapil.Mam obrovske problemy zo vztahmi,mnohym babam sa pacim ale ja neviem,vsetko mi prestava davat zmysel,pre mna je to viac nez len o sexe.
Ak po niecom skutocne tuzis chod za tym,skor ci neskor sa to stane, pretoze sam si si tym Bohom,sam si urcujes svoju cestu,sam si plnis priania.
Azda tuzba po niecom je tym tajomnym co nas drzi pri zivotoch? JA netuzim po nicom.Netuzim po hoteli,kope prachov,rychlom aute,kope nadrzanych holiek ktore mi spravia co mam na rozume.Netuzim po laske,ktora mi dava silu zit a pritom mi do zil vlieva len slzy.Netuzim po priateloch s ktorymi mozem ist chlastat alebo hulit travu ked to nema ziaden zmysel. Nie je to preto,ze by som mal zle detstvo,naopak bolo take dobre ake byt mohlo.Urcite nebolo dokonale ale myslim ze bolo pekne.Nasi su rozvedeny,necitim vsak s toho ziaden smutok.Videl som smrt dvoch blizkych ludi,no ani s tochto necitim rozhorcenie nad zivotom.Mama ma dost penazi,som jedinacik a bol som rozmaznavany,nepripravilo ma to do zivota,necenim si peniaze,(ked som brigadoval nerobil som to pre love ale pre pocit ze sa snazim stat dospelejsim).Vobec nie som samostatny,no snazim sa to zmenit.Nikdy som nemal nic zakazovane,konal som podla seba,vdaka tomu som mozno teraz tym cim som.
V kolektive som oblubeny,mam dost priatelov a ludi dokazem rozosmiat,mozno som aj trosku mudri,chodim na gympel,som vsak lenivy ucit sa,lebo mi to nedava ziaden zmysel.Neviem co je so mnou ale nieco vo mne chce skoncit. Kazdu sekundu citim iba zial a pocity skepsi,nemam radost a necitim stastie,necitim ani nenavist,proste iba prezivam.Sport ma prestal bavit tak ako aj vsetko ostatne.Mam pocit ze vsetko uz chapem a nepotrebujem uz dalej pokracovat v tomto trapeni,ktore nazyvame bytie.
Reakcie
Posielanie reakcie
|