Synkrisis (komenský, j. a.) (palouš, r.)

synkrisis (Komenský, J. A.) (Palouš, R.)

- nemanipulatívna metóda, metóda viery, ktorá poskytuje ciele, normy, zmysel a uchopuje celistvosť vecí a sveta v ich význame a poslaní. Synkrisis je vlastnou cestou k rozpoznávaniu skutočnosti Božieho sveta a Boha samého.

Synkrisis poskytuje vhľad do jadra skutočnosti. Synkrisis je vhliadanie do spoločenstva sveta.

Synkrisis je analogický a komparatívny postup. Synkrisis na rozdiel od dedukcie neodstupuje od skutočnosti, z predchádzajúceho nevyvodzuje niečo iné, ale pri skutočnosti zostáva.

Synkritická metóda vyplýva z ontológie panharmonickej skutočnosti, riadi sa myšlienkou jednoty a harmónie sveta: čokoľvek sa podrobí synkritickému bádaniu, hneď sa prejaví odkázanosť na božský vklad. Údaj poskytnutý tou či onou čiastočkou sveta, tou či onou vrstvou skutočnosti, je výpoveďou o jednej a tej istej hamrónii. Každá vrstva skutočnosti vypovedá o univerzálnej analógii. Stačí otvoriť zmysly - a hneď to, čo je naším zmyslom najbližšie, totiž priroda, nám poskytuje vedenie o podstate ostatných vrtiev, o svete v celku. Synkritickou metódou možno vyhľadať v tejto prirodnej vrstve čosi podobného, čo vyhľadávame v jazykovej vrstve, totiž základnú anecedu reality vôbec.

Sila synkrisis spočíva v tom, že z mála alebo z časti možno usudzovať na všetko. Absolútno je aj človekovi predsa len prístupné, pretože všetko vypovedá o všetkom. Komenský však nechápe synkrisis ako prostriedok na špekulativne pojednávanie o skutočnosti. Iste, synkritická metóda je aj ars inveniendi, vynachádzaním podstát tak, že objavujeme harmóniu vecí vďaka anlogickému pozeraniu sa na analogický svet, ale je aj návodom k ľudskej aktivite, k tomu, ako si v žitom živote skutočne počínať, ako pracovať, ako zaobchádzať s ľuďmi i vecami, teda nielen k čírej kontemplácii.

Komenského synkritická metóda občerstvuje náš zrak pre prítomnosť smysluplného sveta. Vždy tu zostáva Tajomstvo, ktoré odkazuje k nielen uchopiteľnému a potom zmanipulovateľnému zvládnutiu. Hlavný ťah, hlavné poslanie synkritickej metódy je pozorumenie Božiemu zmyslu skutočnosti. Synkritická metóda vedie k zákonitostiam mravnej povahy, vedie k dôvernému zoznámeniu sa s poslaním prírody, s poslaním, ktoré sa nám prihovára o našom vlastnom poslaní, o ľudskej úlohe v spoločnom domove 'svet'. Chápať prirodu potom znamená harmonickú blízkosť a kontakt, nie odťažitý ostup. Ak pristupujeme k prirode a danostiam sveta synkriticky, stanú sa príroda a svet ihneď našimi učiteľmi a poučia nás o našej vlastnej úlohe ošetrovať svet čiže vladnuť svetu ako spravodlivý vládca, nie ako vykorisťovateľ.

Všetky "fundamenty" v Komenského Didaktike sú "prirodzené" vyvodzované synkritickým spôsobom tak, že povaha didaktického princípu sa dokladá na evidentných vzťahoch, známych z bežného žitého života.

Celé Komenského ars docendi stojí na tomto prirodzenom paralelizme a na analógiách, obracujúcich sa k prirodzenému svetu. Všetko je výučbovým priestorom pre všetkých o všetkom. Svet nie je iba danosťou, je výzvou a školou. Cestou (METHODOS), ktorá vedie týmto smerom, je synkrisis: putovanie synkritickým spôsobom poskytuje pravý výhľad a rozhľad, ex-plikuje, vykladá skutočnosť 'spanile' a 'líbezně' ( L51; 41an.).