Logika pravdepodobnostná

logika pravdepodobnostná

- logika, ktorej predmetom sú pravdepodobnostné výroky, nezávisle od toho, či sa pravdepodobnosť pokladá za vlastnosť jednotlivého vyroku (vtedy sa mu pravdepodobnosť pripisuje ako medzihodnota medzi pravdou a nepravdou), alebo za hodnotenie vzťahu dvojice normálnych dvojhodnotových vyrokov. Na rozdiel od teórie pravdepodobnosti nie je v pravdepodobnostnej logike hlavnou požiadavkou vymedzenie pravdepodobnosti presným číslom. Logický aparát budovaný na tomto základe sa používa na približné hodnotenie hypotéz, a to nie prostredníctvom ich porovnávania so skutočnosťou, ale prostredníctvom iných výrokov. vyjadrujúcich naše poznatky. Napríklad v závislosti od zhody hypotézy "Zajtra bude pršať" s meteorologickými údajmi možno hovoriť o vysokom alebo nízkom stupni jej pravdepodobnosti. Teda stupeň pravdepodobnosti hypotézy je funkciou dvoch argumentov: samej hypotézy a jestvujúcich poznatkov. Pravdepodobnosti zložených hypotéz, keď sú známe pravdepodobnosti výrokov, z ktorých sa hypotézy skladajú, sa vo všetkých systémoch pravdepodobnostnej logikypočíta podľa pravidiel matematického počtu pravdepodobnosti (pozri: teória pravdepodobnosti). Prvadepodobnostná logika je teda jednou z interpretácii tohto počtu. V súčasnosti sa aparát pravdepodobnostnej logiky najväčšmi využíva v induktívnej logike ( L53;392).