|
FILIT
Obsah Chronológia Registre Diskusia Správa Zoznam E |
Estetika tomáša akvinskéhoSpracované podľa L530;226 an. SPOLOČNÉ S ESTETICKOU TRADÍCIOU STREDOVEKU Popri zmyslovej kráse jestvuje aj intelektuálna, čiže popri telesnej aj duchovná, popri vonkajšej aj vnútorná krása. Okrem nedokonalej krásy, ktorú poznáme zo skúsenosti, je aj krása dokonalá, božská. Nedokonalá krása je odleskom krásy dokonalej, jestvuje vďaka nej, je v nej, smeruje k nej. Krása sa pojmovo líši od dobra, ale neliši sa in re, lebo všetky dobré veci sú krásne a všetky krásne veci sú dobré. Krása sa zakladá na harmónii, čiže proporcii (consonantia) a na jase (claritas).
KRÁSA V ŠIRŠOM ZMYSLE 1. Krásnymi sa nazývajú veci, ktoré sa páčia, keď sa na ne dívame (quae visa placet). 2. Krásne sú veci, ktorých samo vnímanie sa páči (cuius ipsa apprehensio placet). Zrak ako najdokonalejší zo všetkých zmyslov zastupuje všetky zmysly, termín "videnie" sa používa ad omnem cognitionem aliorum sensuum. "Videnie" (visio) a "vnímanie" (apprehensio) sa uplatňujú ad cognitionem intellectus. Existuje nielen visio corporalis, exterior, sensibilis, ale aj intellectiva, mentalis, imaginativa, a taktiež visio supernaturalis, beata, visio per essentiam. Podobne apprehensio neexistuje len per sensum, ale aj pre intellectum, apprehensio interior, universalis, absoluta. Čiže videnie a vnímanie zahrnuje každé bezprostredné postihnutie predmetu, každú kontempláciu, nielen zmyslovú, ale aj rozumovú (contemplatio spiritualis a contemplatio intima). Krásne veci sa páčia,to je ich kritérium, podla toho ich poznávame. Avšak nie každá vec, ktorá sa páči, je krásna, ale krásna je iba tá, ktorá sa páči pri dívaní sa, teda bezprostredne; nenazveme krásnou vec, ktorá sa páči z inych príčin, napríklad preto, že je užitočná. Páčením sa kontempláciou sa vyznačuje krása v širšom zmysle slova.
KRÁSA V UŽŠOM ZMYSLE Krása spočíva v proporcii častí a farieb alebo v primeranom tvare a farbe. Ide tu o krásu telesnú (pulchritudi corporis), čiže vonkajšiu krásu, ktorá sa odlišuje od duchovnej, čiže vnútornej krásy.
ODLÍŠENIE KRÁSY OD DOBRA Krása je predmetom kontemplácie, a nie úsilia, zatiaľ čo dobro je predmetom usilia, a nie kontemplácie. O dobro sa usilujeme, ale nevidíme ho; krása je forma, na ktorú sa dívame (pulchrum pertinet ad rationem causae formalis), dobro zasa cieľom, ku ktorému spejeme (bonum habet rationem finis). Aby sme uspokojili túžbu po dobre, musíme ho mať, aby sme uspokojili túžbu po kráse, stačí mať jej obraz. Iná vec pritom je, že dobré veci sú krásne a krásne veci sú dobré.
ÚČASŤ SUBJEKTU NA KRÁSE Kedže znakom krásy je to, že sa páči, potom jej niet bez subjektu, ktorému sa páči; je vlastnosťou predmetov, ale nachádzajúcich sa v istom vzťahu k subjektu.
|