FILIT
Obsah
Chronológia
Registre
Diskusia
Správa
Anotácie

Ibn tufajl: živý syn bdícího l400

Ibn Tufajl: Živý syn bdícího. Praha, SNKLHU 1957. 122 s. L400

Originálny názov: Hajj ibn Jakzán (Živý syn žijúceho al. bdiaceho).

Jediné zachované dielo Ibn Tufajla. Je to filozofický román, v ktorom Ibn Tufajl vykresľuje intelektuálny i fyzický vývin osamelého jedinca, ktorý žije na opustenom ostrove. Hrdina postupne spoznáva jednotlivé zákonitosti prírody, zisťuje, že svet je nekonečný, že jeho predmety si nemožno predstaviť bez pohybu. Proces spoznávania sveta sa uňho zastavuje asi tam, kde dospela úroveň prirodných vied v 12. storočí. Do tohto v podstate materialistického hodnotenia objektívnej skutočnosti prenikajú novoplatónske idealistické názory na potrebu splynutia ľudského intelektu s najvyšším činným rozumom (filozofický ekvivalent božstva), ktorý umožňuje poznanie všetkého.

Živý syn žijúceho býva na opustenom ostrove a symbolizuje tak nezávideniahodné postavenie filozofie ako vedy, ktorá sa môže vyvíjať iba v ústraní.

Náboženstvo je potrebné pre udržanie spoločnosti, k skutočnému poznaniu však neprispieva.

Ibn Tufajlova kniha sa dostala koncom 17. stor. do Anglicka a r. 1671 vyšla v Oxforde v latinskom preklade. O niekoľko rokov nato tri rôzne preklade do angličtiny. Približne v tom istom čase sa objavil v nglicku aj svetoznámy cestopis "Robinson Crusoe" od Daniela Defoea, ktorý pravdepodobne ústredný motív svojej knihy prebral od Ibn Tufajla.