Pre uzivatela je zakladnym prostredim pre pracu so systemom Unix program shell. V novych implementaciach sice existuje graficke rozhrane pre mnoho aplikacii, ale profesionalny uzivatel Unixu sa bez shell-u nezaobide. Praca so shell-om bude podstatnou castou tohto kurzu. |
Po prihlaseni sa do systemu (meno konta (login) nasledovane heslom) sa automaticky spusti initialny
process a to:
|
man | prikaz | manual k prikazu prikaz |
man -k | retazec | zoznam prikazov vztahujucich sa na retazec |
Vlastnik suboru, skupina vlastnika |
V Linuxe je jednotny suborovy system. Je to jeden strom s korenom oznacovanym znakom / (lomitko). Periferne zariadenia a dalsie suborove podsystemy sa k nemu pridavaju "primontovanim" k niektorej z vetiev (k niektoremu adresaru). |
standardne | postupnost znakov (bytov v hodnote 0-255) |
adresar | subor obsahujuci ine subory |
link | pointer na iny subor, ktory sa sprava ako nova kopia suboru. |
symbolicky link | pointer na iny subor, ktory sa sprava ako nove meno suboru (ak sa zmeni obsah toho ineho suboru, zmeni sa aj obsah symbolickeho linku) |
specialne | vlastne nie subory, hardwarove zariadenia, datove struktury jadra, ... |
Vlastnik suboru, skupina vlastnika |
Cas vytvorenia, posledneho pristupu a poslednej modifikacie |
Pristupove prava
|
Podla konvencie sa mena suborov skladaju zo znakov neobsahujucich '/' a medzeru. Meno sa zvycajne
sklada z dvoch casti oddelenych bodkou. Pred bodkou je cast indikujuca obsah suboru, za bodkou
je cast indikujuca typ suboru. Najpouzivanejsie koncovky:
.txt - textovy subor .c - Zdrojovy kod programu v C .cpp - Zdrojovy kod programu v C++ .html - textovy subor vo formate HTML. .tex - textovy subor vo formate programu Tex alebo LaTex. .o - Object code, binarny kod skompilovaneho modulu .tar - archiv vytvoreny programom tar .gz - subor skomprimovany programom gzip .tgz - tar archiv skomprimovany suborom gzip .a - kniznica, viacero binarnych skompilovanych programov ulozenych v jednom subore, ktore sa pripajaju k spustitelnemu programu .so - dynamicka kniznica. Nieco podobne ako .a ale nepripaja sa k programu. System ju nacita automaticky, ked treba. .Z - subor skomprimovany programom compress .dvi - vystup programu Tex, (device independent) reprezentacia vytlacitelneho programu .ps - vytlacitelny subor vo formate postscript .pdf - vytlacitelny subor vo formate pdf ... |
Subor je urceny svojim menom a adresarom v ktorom sa nachadza.
Plne meno suboru je teda kompoziciou 'cesty', t.j. mien adresarov oddelenych znakom '/' a mena suboru v danom adresari. V
zapise mozno pouzit '.' na oznacenie 'prazdnej cesty' a '..' na oznacenie 'nadradeneho adresara'. Mena suborov su
alebo absolutne zacinajuce znakom '/' a plnou cestou od korenoveho adresara, alebo relativne zacinajuce
a tzv. pracovnom adresari (urcenom premennou PWD). Napriklad ak PWD==/home/jozef, tak:
tamto.txt ../jozef/tamto.txt /home/jozef/tamto.txt /home/./jozef/../jozef/tamto.txtsu retazce oznacujuce jeden a ten isty subor. |
Typickym tvarom vyvolania prikazu v Linuxe je forma:
<prikaz> <prepinace> <dalsie parametre>kde prikaz je vlastne meno spustitelneho programu a prepinace zvycajne zacinaju znakom - (minus) . |
ls | adresar | zobraz mena suborov v adresari, bez parametra zobrazi mena suborov v pracovnom adresari. |
ls -al | adresar | zobraz mena a atributy suborov v adresari |
more | subor | prezeranie obsahu suboru |
less | subor | prezeranie obsahu suboru (novsie a trochu lepsie ako more ). Standardne sa vyvola aj pri prezerani manualovej stranky v prikaze man. V ramci prezerania
sipky - posuvanie sa v texte o riadok pageup, pagedown - posuvanie sa v texte o stranku < - presun na zaciatok > - presun na koniec /retazec - vyhladanie retazca q - koniec prezerania |
cd | adresar | zmen pracovny adresar na adresar |
pwd | vypis meno pracovneho adresara | |
mkdir | adresare | vyrob nove adresare adresare |
rm | subory | vymaz subory |
rm -r | subory adresare | vymaz subory a adresare, vsetky ich podsubory a podadresare |
rm -r -f | subory adresare | vymaz subory a adresare, vsetky ich podsubory a podadresare a neziadaj si potvrdenie pred vymazanim (pozor na to!) |
cp | zdroj ciel | kopiruj zdroj do ciel |
cp | zdroj_1 zdroj_2 ... zdroj_n ciel | kopiruj zdroj_1...zdroj_n do adresara ciel |
cp -r | zdroj ciel | kopiruj adresar zdroj do ciel spolu so vsetkymi podadresarmi |
mv | zdroj ciel | presun (premenuj) zdroj do (na) ciel (ako cp ale potom zmaze zdroj) |
ln -s | subor link | vyrob symbolicky link link, ktory ukazuje na subor |
touch | subor | zmen cas poslednej modifikacie a pristupu pre subor subor . Ak subor neexistuje, vytvor ho. |
1.) Otvorte terminalove okno so shellom (najdete ho podla ikonky terminalu). 2.) Zistite ako sa vola vas pracovny adresar 3.) Zistite ake subory sa nachadzaju v adresari /tmp 4.) Zmente svoj pracovny adresar na /bin 5.) Symbolicke linky sa vo vypise prikazu "ls -al" vypisuju v tvare "link -> subor". Zistite, ktore subory v adresari /bin su symbolicke linky. 6.) Za pomoci prikazu 'man ls' zistite ako vypisat subory v adresari /tmp tak, ze budu usporiadane podla casu poslednej modifikacie. 7.) Zistite, kedy naposledy boli modifikovane a kedy boli pouzite (precitane) subory /bin/ls a /bin/grep 8.) Vyrobte prazdny adresar 'a'. V pripade, ze vykonate dvakrat po sebe prikaz: cp -r a b tak v druhom pripade urobi odlisnu akciu ako v prvom. Zistite co urobi prve a co druhe vykonanie. 9.) Vyrobte subor /tmp/mojsubor 10.) Zistite ake su pristupove prava pre tento subor. 11.) Zmente cas posledneho pristupu a modifikacie pre subor /tmp/mojsubor na sucasny cas. 12.) Zmente cas posledneho pristupu a modifikacie pre subor /tmp/mojsubor na 1. januar 1990. Ako to urobit zistite za pomoci prikazu man. |