Sedmohradsko

Sedmohradsko = Transylvánia, rum. Ardealu, maď. Erdély,lat. Transsilvania

- historické uzemie v dnešnom Rumunsku, oblasť osídlená Dákmi (rímska provincia Dácia), potom postupne aj Gepidmi, Avarmi a Slovanmi.

V 9. stor. sa tu usadili romanizovaní Valasi.

V 11. stor.- 15. stor. súcasť uhorského kráľovstva s vlastnou správou a privilegovaným postavením maďarskej šľachty, Sikulov a saských (nemeckych) kolonistov.

Význam Sedmohradska stúpol v 16. stor.- 17. stor. v období tureckej expanzie, 1514 bolo vytvorené samostatné Sedmohradské kniežactvo pod ochranou Osmanskej ríše, ktoré sa v 17. stor. stalo centrom protihabsburského odboja uhorskej šlachty, 1699 bolo pripojené k habsburskej ríši.

V 18. stor. silnelo národnoemancipačné hnutie postupne prevládajúceho obyvatelstva Sedmohradska rumunského pôvodu (1784 roľnícka vzbura, Horea),

1863 boli privilégiá maďarskej šľachty, Sikulov a Nemcov zrušené.

1918 bolo Sedmohradsko pripojené k Rumunsku.

Viedenskou arbitrážou 1940 pripadla severná časť Sedmohradska Maďarsku.

Po Parížskej mierovej konferencii 1947 pripadla severná časť Sedmohradska opäť Rumunsku ( L715;640).