Osobnosť (hartmann, n.)

- nemožno odčleňovať od subjektu (ako to robil Scheler ); subjekt (31) je predpokladom osobnosti. Jednako však subjekt a osobnosť nie sú jedno; kategória subjektu je ontologická kategória. Subjekt má svoj vnútorný svet, stojaci v určitom vzťahu k vonkajšiemu svetu. Kategória osobnosti je axiologická kategória: osobnosť svojimi aktmi je podkladom a tvorcom hodnôt. Ide tu teda o dva spôsoby prejavu: ontologicky zdieľa osobnosť s ostatnými vecami realitu a gnozeologicky objektivitu.

Úroveň osobnosti závisí od úrovne subjektu. Spoločenské celky, ako národ, štát a ľudstvo, nemajú subjekt a nemôžu byť ani osobnosťami. Niet spoločenských totalitných osobností.

Osobnosť sa viaže aj na vedomie. Vedomie hodnôt ako pocit zodpovednosti sa spája vždy s jednotlivcom. Osobnosť tvorí prostredníka medzi realitou a hodnotami ( L480;59an.)