Kromaňonec

kromaňonec

- kromaňonský človek, cromagnonský človek - mladopaleolitický človek, priamy predchodca súcasného človeka, predveký človek, najstarší predstaviteľ poddruhu Homo sapiens sapiens. Základnými znakmi sa nelíši od súčasného typu človeka.

Náleziská sú v Európe, Ázii, Afrike.

Náleziská na Morave v Českej republike: Brno, Dolní Věstonice, Mladeč, Pavlov, Pŕedmostí.

Názov "kromaňonec" je utvorený podľa náleziska Crô-Magnon v južnom Francúzsku.

Kromaňonec

- mal vysokú postavu, nie takú robustnú ako neandertálsky človek, lebku jemnejšej stavby, klenuté čelo zväčša bez nadočnicového oblúka, nízku a širokú tvár s úzkym nosom. Typickým sapientným znakom je bradový hrboľ a aj mozgová kapacita (1600 kubických centimetrov) spadá do variuačnej širky moderného človeka

- žil v druhej polovici w?rmského glaciálu a v poľadovej dobe ( 30 tisíc pred n. l. - 10 tisíc rokov pr. n. l.)

- osídlil obývateľnú časť Zeme od polárneho pásma po tropické pásmo

- bol lovcom

- žil v tlupách

- býval v jaskyniach, pod skalnými prevismi a v primitívnych chatrčiach

- vyrábal dokonale opracované nástroje z kostí, parohoviny a kameňa

- staval obydlia

- založil paleolitické umenie (sošky zvierat a žien ( venuše), nástenné maľby, rytiny v jaskyniach). To je tiež dokladom kultového života kromaňonca.

V hroboch sa často našli kostry v skrcenej polohe zasypané červenou hlinkou, nástroje szeletienu, gravettienu, aurignacienu, magdalenienu, pavlovienu.

-------------
kromaňonec>