FILIT
Obsah
Chronológia
Registre
Diskusia
Správa
Reakcie
Posielanie

Re: K tym neocakavane velkym vykonom

Poslal(a) Dano dňa 22. Marca 2005 o 17:23:29:

Ako reakciu na: K tym neocakavane velkym vykonom autora jano hudec zo dňa 22. Marca 2005 o 13:18:56:

Fyziologický výklad je fajn, veľa vysvetluje ohladne aj stresových hormónov ktoré vybičujú človeka k maximálnym fyzickým výkonom. No čo je maximálny fyzický výkon ? Zabehnúť sto metrov za x sekúnd, zdvihnúť x kilogramov ? Hranice klasických športových výkonov sú známe, no hranice možných výkonov, sú známe ? U športovcov sú hranice obmedzené, ani použitím amfetamínov sa nedokazujú až také rozdiely, snád len s možným puknutím srdca-svalu. Zvieratá dosahujú proti človeku veľmi vysokých výkonov, no tiež sú fyziologicky obmedzené.
Sportovci aj tak nemôžu nikdy dosiahnuť skutočné uvolnenie, lebo ich činnosť je vlastne súťaž. Súťaž vytvára napätie, v napatí sa snád uvolní adrenalín ktorý mobilizuje sily, no zasa sme narazili na obmedzenie. Ked som zažival stav popisovaný v predchádzajúcom príspevku tak moje skoky od 30-100 metrov nevyžadovali takmer žiadnu fyzickú silu. Dokonca som presvedčený, že čím dlhšie skoky vyžadovali menšiu fyzickú silu. Čiže mi to fungovalo uplne odlišne a opačne ako u športovcov. Nejaký cestovateľ v Tibete popisoval skoky mníchov na dialku ako niečo úžasné, no ked sa priblížil k skákajúcim mníchom, javilo sa mu to úplne normálne. Nevedel si to vysvetliť, no ja to chápem z mojej skúsenosti, že navodenie stavu "hahkosti" sa mníchovi nedarilo pri sústredenej mysli pozorujúceho. Preto je tento stav nevyužitelný v športe ako takom.Takisto stav druhého dychu u športovcov, je samovoľná záležitosť, nedá sa tomu prikázať, resp. aktivovať túto neznámu zložku našej bytosti. Snád podľa popisu, spúšťačom môže byť akási odovzdanosť, či vzdanie sa víťazstva za každú cenu a vtedy sa zapína tento mechanizmus.
Čo to spúšťa ? Mozog, ktorý produkuje nejaký hormón ? Inuitívne cítim že mozog v tom nehrá dominantnú úlohu. I ked ako spomínaš Jano, tak poznáme toľko zmyslových receptorov, že klasické pomenovanie je veľmi obmedzené.
Spúštačí mechanizmus akoby bol niekam mimo nás, no to neznamená, že neni aj v nás. Ako človek sme zložený s prieniku viacerých množín, no tie viditelné, ani možno nie su rozhodujúce.
Mám pocit, že v popisovanom stave odhmotneia, som akoby menej vážil, cítil som sa lahký ako pierko, tento dominantný pocit by bolo možné aj "zvážiť"? Preto sa mi zdalo, že či už výskum skúmal tieto záležitosti s tohoto pohladu.
Možno by bolo dobré z vedeckého hladiska preskúmať aj tieto sféry, najskôr na bunkovej úrovni či štruktúry DNA.Čo sa deje v bunke pri strese a radosti, nejaké zmeny by tam mali byť. /Súdim len na základe svojej skúsenosti./ Možno už nikam vo svete podobný výskum funguje a možno už má aj nejaké výsledky, kto vie ? Ak nie, možno budeme inšpiRovať tých čo budú hladať týmto smerom, a ja verím, že aj niečo nájdu.
Možno Jano , tieto informácie s témou súvisia a možno nie. Môžem sa totálne mýliť, aj to sa mi často stáva, no hladanie je vždy veľké dobrodružstvo. Ak sa bude zdať, že sa míname v téme, možno aj to budem mať svoj zmysel.



Reakcie




Posielanie reakcie

Meno:

E-Mail:

Vec:

Komentáre: