FILIT
Obsah
Chronolˇgia
Registre
Diskusia
Sprßva
Zoznam V

VeliŔina

veliŔina

- (p˘vodne) vřznamovř ˙tvar, ktorř je vřsledkom poznania ohraniŔenej veÁkosti, mnożstva, stavu, nieŔoho, Ŕo sa m˘że sta╗ vńŔ╣Ým alebo men╣Ým. V╣eobecnej╣ie povedanÚ, pri veliŔine ide o istř vřsledok poznania kvalitatÝvnej a kvantitatÝvnej strßnky javov. Povaha, druh veliŔiny zßvisÝ od proced˙r, uplat˛uj˙cich sa v priebehu jej tvorby. PodÁa toho sa rozli╣uj˙ veliŔiny matematickÚ a veliŔiny nematematickÚ. VeliŔina je striktne vzatÚ predmetom metavednÚho sk˙mania alebo metavednej zlożky sk˙mania.

Od veliŔiny treba odli╣ova╗ pojem veliŔiny, ktorř je vřsledkom poznania veliŔiny. Pojem veliŔiny kolÝ╣e podÁa toho, akÚ kategˇrie intervenuj˙ v priebehu jeho tvorby. Pojem veliŔiny je o. i. vřsledkom poznania toho, Ŕo je spoloŔnÚ matematickej veliŔine i mimomatematickej veliŔine.

ObyŔajne sa stretßvame s vyjadrovanÝm, pri ktorom sa neavizuje rozdiel medzi vřznamovřm ˙tvarom a třm, vřsledkom poznania Ŕoho je tento vřznamovř ˙tvar. V takom prÝpade tu m˘że Ýs╗ o pojem veliŔiny, pri tvorbe ktorÚho neintervenuje pojem rozdielu medzi veliŔinou ako vřznamovřm ˙tvarom a třm, vřsledkom poznania Ŕoho tento vřznamovř ˙tvar je (napr. możnos╗ou sta╗ sa vńŔ╣Ým alebo men╣Ým). V s˙lade s třm sa potom nerozli╣uje ani medzi vřsledkom ╣pecißlneho napr. fyzikßlneho poznania a predmetom ╣pecißlneho, napr. fyzikßlneho poznania.

NaznaŔenÚ rozlÝ╣enia by bolo możnÚ ilustrova╗ napr.:
╔═════════════════════════════════════Đ════════════════Đ═════════════════════ ║ możnos╗ sta╗ sa vńŔ╣Ým alebo men╣Ým │ veliŔina │ pojem veliŔiny ║
ă─────────────────────────────────────┼────────────────┼─────────────────────Â ║ poŔet kmitov periodickÚho deja │ frekvencia *) │ pojem frekvencie *) ║
╠═════════════════════════════════════ě════════════════ě═════════════════════▒ ║ PREDMET ęPECI┴LNOVEDN╔HO POZNANIA │ VŢSLEDOK ęPE- │ VŢSLEDOK METAVED- ║ ║ (NAPR. FYZIKY) │ CI┴LNOVEDN╔HO │ N╔HO POZNANIA ║ ║ │ POZNANIA │ A PREDMET METAMETA- ║ ║ │ A PREDMET │ VEDN╔HO POZNANIA ║ ║ │ METAVEDN╔HO │ ║ ║ │ POZNANIA │ ║
ă═════════════════════════════════════ě════════════════ě═════════════════════▒ ║ entita Ŕ. 1 │ entita Ŕ. 2 │ entita Ŕ. 3 ║
╚═════════════════════════════════════¤════════════════¤═════════════════════ą

*) Vřraz "frekvencia" sa nerovnß vřrazu "pojem frekvencie", pretoże prvř oznaŔuje k m i t o Ŕ e t harmonickÚho deja Ŕiże ist˙ kvantitatÝvno- -kvalitatÝvnu ╣trßnku tohto deja a (v kontexte) vyjadruje vřsledok jeho fyzikßlneho poznania v podobe fyzikßlnej veliŔiny, zatiaÁ Ŕo druhř oznaŔuje p o j e m tejto fyzikßlnej veliŔiny a (v kontexte) vyjadruje vřsledok jeho metavednÚho poznania Ŕiże istř metavednř pojem pojmu frekvencie, ktorř m˘że zahrnova╗ aj poznatok o rozdiele medzi entitami 1, 2 a 3. Entita 1 je materißlna, entita 2 je vřsledok idealizßcie a entita 3 je vřsledok reflexie.

-----------
veliŔina>