Pribina

Pribina (okolo 800-860/61)

- knieža zjednotených slovanských kmeňov na juhozápadnom Slovensku s centrom v Nitre.

Pribina udržiaval čulé styky s Bavorskom, čo bolo prejavom uznávania zvrchovanosti Franskej ríše.

Pribina, sám pohan, dal postaviť na svojom majetku v Nitre kostol, ktorý vysvätil salzburský arcibiskup Adalram pravdepodobne r. 828. Zda sa, že k nemu patria základy objavené na Martinskom vřšku.

Okolo 833 vyhnal Pribinu z Nitry moravský knieža Mojmír I.

Po vyhnaní z Nitry Pribina so synom Koceľom i s družinou odišiel na dvor Ratboda, správcu vychdonej marky, ktorý ho predstavil kráľovi Ľudovítovi Nemcovi. Kráľ nechal Pribinu pokrstiť (v Transmauerne) a pridelil ho ako pomocníka Ratbodovi.

Po čase sa Pribina s Ratbodom znepriatelil, ušiel k Bulharom a odtiaľ k chorvátskemu kniežaťu Ratimírovi. Okolo 836 franské vojská vytiahli do boja proti Ratimírovi a vyhnali ho. Pribina so svojimi ľuďmi a s Koceľom prešiel rieku Sávu a korutanský gróf Salacho ho zmieril s Ratbodom. Odvtedy sa jeho majetková a spoločenská situácia zlepšila. Získal si priazeň vplyvných ľudí na dvore kráľa Ľudovíta Nemca a 840 dostal od neho ako léno rozsiahle územie pri Balatone v povodí rieky Zala ( Blatenské kniežactvo).

Pribina vyvíjal intenzívnu činnosť pri christianizácii krajiny, pričom dodržiaval cirkevné práva salzburského arcibiskupa. Uz 850 vystaval na svojom hrade kostol, ktorý vysvätil salzburský arcibiskup Liutpram. Pribina dal postaviť ďalších 15 kostolov, medzi nimi jeden mimoriadne krásny, na stavbu ktorého prišli stavitelia, maliari, kolári a tesári až zo Salzburgu. Kostol postavil na sidelnom hrade, neskôr nazvanom Mosapurc (dnes Zalavár).

Pribina zahynul v konflikte medzi veľkomoravským panovníkom Rastislavom a Ľudovitom Nemcom, na ktorého strane stál. Krajinu a vládu nad ňou prevzal jeho syn Koceľ ( L373;722-723).

----------
Pribina>