Nihilizmus

nihilizmus angl. nihilism

- viera v nič, v ničotu, na rozdiel od neexistencie viery. Oproti staršiemu používaniu sa slovo "nihilizmus" všeobecne rozšírilo až vďaka ruským nihilistom, ktorých prototypom sa stal Bazarov z Turgenevovho románu Otcovia a deti (1862). Táto literána postava inšpirovala ruských radikálov, ktorí sa dokázali vo veci ničoty priamo politicky angažovať. Medzi nimi vynikal S. G. Nečajev, ktorý sa s M. A. Bakuninom podieľal na autorstve Revolučného katechizmu (1869), v ktorom je ustanovený typ nihilistického hrdninu, teroristu, človeka bez vedomia vlastnej identity, bez morálky, ničím a k ničomu viazaného. Základná myšlienka tohto "katechizmu" spočívala v tvrdení, že ak je spoločnosť založená na lžiach a ak všetky etické, náboženské a humanitárne viery nie sú ničím iným ako práve len prostriedkom, ktorý má tieto lži zakryť, tak treba všetky viery a hodnoty demolovať a vylúčiť v tomto smere akékoľvek sklony k nádeji a úcte: aby ľudia konečne mohli nahliadnuť svet taký, aký v skutočnosti je. Z nejakých dôvodov sa títo nihilisti domnievali, že sa potom ľudia budú citiť na svete lepšie.

Častokrát sa predpokladá, že nihilizmus ako stav mysle (skôr ako doktrína) tkvie v základoch mnohých moderných politických filozofií vrátane existencializmu, niektorých foriem historického materializmu, a dokonca aj rôznych foriem konzervatizmu, ktorý obhajuje skôr to, čo je, než márnivé usilovanie sa o to, čo by mohlo byť ( L111;77-78).