Inscendencia

inscendencia

- vstupovanie ( človeka do seba samého), vystupovanie po rebríčku bytia, transcendencia smerom do svojho vlastného vnútra, zahĺbanie sa, ponáranie sa do seba samého, sebaprehlbovanie, spiritualizácia, preduchovňovanie sa, poľudšťujúce sprítomňovanie sa sveta v ľudskom vedomí a ľudskom bytí. Nie je možná bez aktívneho pričiňovania sa človeka.

Inscendencia je stávanie sa zmysluplným.

Inscendencia je dianie alebo proces, bez ktorého by vo svete bola iba hmota. Nič iné ako premena človeka na zmysel nemá zmysel. Zmysel má iba premena človeka na zmysel čiže jeho preduchovňovanie.

Maximom inscendencie by bola totálna vyplnenosť života človeka zmyslom alebo významom, totálna zmyslupnosť. Inscendencia je podstatou kultúrneho bytia. Existuje najmä v láske v mode bytia, čiže pri niektorých aktivitách milovania (cf. láska (Fromm, E.)), v láskyplnom zapodievaní sa čímkoľvek pri premene zla na dobro a ošklivého na krásno.

Inscendencia je ontologická zmena človeka, ktorej podprocesom je napr. objasnenie alebo pochopenie: keď si niečo objasníme alebo keď niečo pochopíme, ontologicky sa premníme - sme viac duchovní, preduchovňujeme sa.

Inscedencia je pochopenie, uchopenie, tvorba zmyslu sprevádzaná našou premenou naň; premenou človeka na zmysel. Keď chápaeme zmysel, sme zmyslom. Zmysel si nepamätáme podobne ako si nepamätáme slanosť alebo sladkosť. Podobne ako je pociťovanie sladkosti súčasťou diania, ktoré v danom intervale konštituuje naše bytie, je aj chápanie zmyslu súčasťou nášho bytia/diania. Sme bytostne bohatší o chápanie. Inscedencia je bytostné obohacovanie človeka jeho sebaprehlbovaním. Človek sa nemení len tým, že napríklad ochorie, ale aj tým, že svoju chorobu prijme za svoju ako zmysel. Medzi človekom, ktorý je iba chorý, a človekom, ktorý navyše svoju chorobu prijal ako zmysel, chopil sa jej tým, že ju pochopil, je ontologická diferencia.

----------------
inscendencia>