Platon: teaitetos l280

Platon: Teaitetos. L280

- dialóg je nazvaný podľa Teaiteta z Atén (žiaka Teodora z Kyrény), o ktorom sa raz Sokrates vyjadril ako o mužovi, ktorý sa musí stať slávnym, až príde do mužného veku. 'Teaitetos', pojednávajúci o poznaní resp. vedení, sa radí svojím obsahom k najbohatším a najvýznamnejším Platonovým dialógom.

Rozhovor, ktorý kedysi mal Sokrates s mladým Teaitetom, si Eukleides z Megar zapísal na základe Sokratovho referovania o ňom, a to tak, akoby sám Sokrates priamo diskutoval s Teodorom a Teaitetom. A tak na Ekleidov príkaz otrok predčítal tento zápis rozhovoru v prítomnosti Terpsiona z Megar, s ktorým sa Eukleides stretol pred svojím domom v Megarách.

Hneď na začiatku rozhovoru so Sokratom Teodoros vyzdvihuje svojho mimoriadne talentovaného žiaka Teaiteta, ktorý si napokon na vyzvanie Teodora prisadol k Sokratovi. A tak sa Sokrates púšťa do rozhovoru s Teaitetom a hneď na začiatku sa priznáva, že si nevie rady a nemôže náležite pochopiť, čo je to vlastne vedenie. Tým je daná vlastná téma nasledujúcej rozpravy.

Prvá Teaitetova odpoveď spočíva vo vyratúvaní odborov vedenia, ako je geometria, obuvníctvo a otatné remeslá, čo však nie je pojem vedenia. Teaitetos priznáva, že nájsť podstatu vedenia patrí k tým najťažším úlohám, no nemôže sa tejto otázky zbaviť. Sokrates rozviedol porovnanie svojej činnosti s pôrodníctvom a znovu vyzval Teaiteta, aby sa pokúsil povedať, čo je vedenie. A tak Teaitetos definuje vedenie ako (zmyslové) vnímanie.

Výklad a analýza tejto definície tvorí potom prvú hlavnú časť dialógu. Túto Teaitetovu definíciu vedenia stotožňuje Sokrates s Protagorovým výrokom, že človek je mierou všetkých vecí, jestvujúcich, že sú, a nejstvujúcich, že nie sú, čo podla Sokrata znamená: ako každý vníma veci, také sú aj v skutočnosti pre každého. O tejto téze ďalej tvrdí, že vlastne znamená to isté ako veľmi rozšírené učenie, že nič nie je samo osebe, ale že sa všetko nachádza v neprestajnom pohybe a miešaní, v čom sa zhodujú s výnimkou Parmenida filozofi Protagoras, Herakleitos a Empedokles, z básnikov Epicharmos z Megar na Sicílii a Homér.