m
m
 
(5 intermediate revisions by the same user not shown)
Line 11: Line 11:
  
 
A. Za východiskovou kapitolou by sa v implementačných prácach malo vyskytnúť pomerne podrobné formulovanie cieľov práce - niečo ako špecifikácia, pričom nezvykne byť písaná formou technickej špecifikácie (strohého formálneho katalógu požiadaviek), ale skôr ako plynulý čitateľný text - mala by však stále byť jednoznačná, zrozumiteľná, úplná a bez vnútorných konfliktov. Stále je však vhodné oddeliť jednoznačne v texte časti, kde sa opisuje "čo systém má robiť" od častí, ktoré uvádzajú "ako je to naprogramované", pričom pod tým druhým už máme na mysli aj:  
 
A. Za východiskovou kapitolou by sa v implementačných prácach malo vyskytnúť pomerne podrobné formulovanie cieľov práce - niečo ako špecifikácia, pričom nezvykne byť písaná formou technickej špecifikácie (strohého formálneho katalógu požiadaviek), ale skôr ako plynulý čitateľný text - mala by však stále byť jednoznačná, zrozumiteľná, úplná a bez vnútorných konfliktov. Stále je však vhodné oddeliť jednoznačne v texte časti, kde sa opisuje "čo systém má robiť" od častí, ktoré uvádzajú "ako je to naprogramované", pričom pod tým druhým už máme na mysli aj:  
* architektúru aplikácie a jej zladenie a použitými frameworkami,  
+
* architektúru aplikácie a jej zladenie s použitými frameworkami,  
 
* komponenty,  
 
* komponenty,  
 
* dátový model,  
 
* dátový model,  
Line 28: Line 28:
 
Ak je na to priestor, na tomto mieste je možné uviesť inštalačnú a používateľskú príručku, ale pravdepodobne bude vhodnejším miestom dať ju priamo do súborov INSTALL a README na Githube, resp. v repozitári zdrojových kódov, ktorý používate. Pre všetky implementačné práce odporúčame, aby boli open-source a aby zdrojové kódy boli umiestnené v on-line repozitári.
 
Ak je na to priestor, na tomto mieste je možné uviesť inštalačnú a používateľskú príručku, ale pravdepodobne bude vhodnejším miestom dať ju priamo do súborov INSTALL a README na Githube, resp. v repozitári zdrojových kódov, ktorý používate. Pre všetky implementačné práce odporúčame, aby boli open-source a aby zdrojové kódy boli umiestnené v on-line repozitári.
  
B. Vo výskumno-implementačných prácach by za prehľadovou kapitolou malo nasledovať formulovanie hypotéz a výskumných otázok, na ktoré majú vaše experimenty odpovedať. Čo je cieľom výskumu, aké konceptuálne problémy sa riešia - využijúc formulácie a teórie, ktoré už boli vysvetlené v prehľadovej kapitole.  
+
B. Vo výskumno-experimentálnych prácach by za prehľadovou kapitolou malo nasledovať formulovanie hypotéz a výskumných otázok, na ktoré majú vaše experimenty odpovedať. Čo je cieľom výskumu, aké konceptuálne problémy sa riešia - využijúc formulácie a teórie, ktoré už boli vysvetlené v prehľadovej kapitole.  
 
V ďalšej kapitole by som očakával návrh experimentov (z konceptuálneho hľadiska), ktoré sa v práci budú realizovať, aby bolo možné odpovedať na otázky stanovené v predchádzajúcej kapitole.  
 
V ďalšej kapitole by som očakával návrh experimentov (z konceptuálneho hľadiska), ktoré sa v práci budú realizovať, aby bolo možné odpovedať na otázky stanovené v predchádzajúcej kapitole.  
 
Logicky ďalej nasleduje kapitola o realizácii experimentov, ktorá odpovedá na otázku: čo všetko bolo treba urobiť preto, aby sa experimenty mohli uskutočniť? Možno bolo treba nainštalovať a nakonfigurovať nejaký softvér alebo hardvér, možno bolo do neho treba doprogramovať nejaké komponenty, alebo možno bolo treba naprogramovať nový experimentálny softvér, simulátor alebo niečo podobné. Z hľadiska hlavnej pointy práce je to akoby "nutné zlo", ale z hľadiska čitateľa sú to dôležité informácie, ktoré treba v texte podať. Neočakáva sa tu však taká technická úroveň špecifikácie a návrhu ako v prípade implementačných prác, keďže hlavný cieľ práce je iný.  
 
Logicky ďalej nasleduje kapitola o realizácii experimentov, ktorá odpovedá na otázku: čo všetko bolo treba urobiť preto, aby sa experimenty mohli uskutočniť? Možno bolo treba nainštalovať a nakonfigurovať nejaký softvér alebo hardvér, možno bolo do neho treba doprogramovať nejaké komponenty, alebo možno bolo treba naprogramovať nový experimentálny softvér, simulátor alebo niečo podobné. Z hľadiska hlavnej pointy práce je to akoby "nutné zlo", ale z hľadiska čitateľa sú to dôležité informácie, ktoré treba v texte podať. Neočakáva sa tu však taká technická úroveň špecifikácie a návrhu ako v prípade implementačných prác, keďže hlavný cieľ práce je iný.  
Line 37: Line 37:
 
Komisii veľmi pomáha, keď podkapitolou záveru (prípadne samostatnou kapitolou) je "zhrnutie hlavných prínosov práce", kde sa pokúsite v bodoch zhodnotiť, čo nové a užitočné ste vytvorili a načo je to dobré. Môžete uviesť aj aké mala práca prínosy pre vás osobne, ale nemalo by to zabrať viac ako polovicu tejto state.
 
Komisii veľmi pomáha, keď podkapitolou záveru (prípadne samostatnou kapitolou) je "zhrnutie hlavných prínosov práce", kde sa pokúsite v bodoch zhodnotiť, čo nové a užitočné ste vytvorili a načo je to dobré. Môžete uviesť aj aké mala práca prínosy pre vás osobne, ale nemalo by to zabrať viac ako polovicu tejto state.
  
Prakticky povinnou časťou záveru je aj naznačenie ďalších možných smerov vývoja aplikacie, nových verzií, čŕt, ktorými by ju bolo možné zlepšiť, prípadne ďalších experimentov, ktoré by lepšie vysvetlili študované fenomény, čo by ste odporučili študentom, ktorí by chceli na vašu prácu nadviazať.  
+
Prakticky povinnou časťou záveru je aj naznačenie ďalších možných smerov vývoja aplikácie, nových verzií, čŕt, ktorými by ju bolo možné zlepšiť, prípadne ďalších experimentov, ktoré by lepšie vysvetlili študované fenomény, čo by ste odporučili študentom, ktorí by chceli na vašu prácu nadviazať.  
  
K úplnosti nám ostáva nezabudnúť na abstrakt - ktorý píšeme väčšinou až celkom na koniec a je to v princípe zhustený záver. Pár vetami uvedieme čitateľa do problematiky a predstavíme pozadie, do ktorého je práca situovaná, alebo opíšeme hlavné výzvy, ktoré sú motiváciou pre realizáciu práce. Potom sa zameriame na hlavné výsledky práce, ktoré všetky uvedieme a sú jadrom abstraktu. Abstrakt je niečo ako pekne a na odbornej úrovni napísaný reklamný inzerát na vašu prácu.
+
K úplnosti nám ostáva nezabudnúť na abstrakt - ktorý píšeme väčšinou až celkom na koniec a je to v princípe zhustený záver. Pár vetami uvedieme čitateľa do problematiky a predstavíme pozadie, do ktorého je práca situovaná, alebo opíšeme hlavné výzvy, ktoré sú motiváciou pre realizáciu práce. Potom sa zameriame na hlavné výsledky práce, ktoré všetky uvedieme a sú jadrom abstraktu. Abstrakt je niečo ako pekne a na odbornej úrovni napísaný reklamný inzerát na vašu prácu. Nemal by nás ale len motivovať, aby sme si prácu prečítali, mal by nás aj informovať o tom, čo práca dosiahla, aby sme sa to v stručnosti dozvedeli aj vtedy, keď nemáme viac času ako treba na prečítanie abstraktu.
  
Prvou kapitolou práce je úvod, ktorý by mal byť "slohovou prácou" v rozsahu aspoň 1 strany. Po jeho prečítaní by mal čitateľ byť presvedčený, že téma, ktorou sa práca zaoberá, je aktuálna a veľmi pálčivá, že je to presne to, čo bolo vo chvíli, keď ste si prácu vyberali, jeden z najakútnejších problémov, ktoré treba vyriešiť. To znamená, čitateľa jemne uvedieme do oblasti, ktorú práca rieši pomenovaním aktuálnych súvisiacich problémov a výziev, uskutočnených projektov a úsilia, ktoré pri riešení danej problematiky existuje, vrátane hlavných výsledokov a ich implikácií. Z textu by malo byť predovšetkým jasné, že rozumiete prečo ste uvedenú prácu robili, aké môžu mať pokroky v tejto oblasti potenciálne prínosy a že sa s touto motiváciou stotožňujete a viete ju preniesť na čitateľa.  
+
Prvou kapitolou práce je úvod, ktorý by mal byť "slohovou prácou" v rozsahu aspoň 1 strany. Po jeho prečítaní by mal čitateľ byť presvedčený, že téma, ktorou sa práca zaoberá, je aktuálna a veľmi pálčivá, že je to presne to, čo bolo vo chvíli, keď ste si prácu vyberali, jeden z najakútnejších problémov, ktoré treba vyriešiť. To znamená, čitateľa jemne uvedieme do oblasti, ktorú práca rieši pomenovaním aktuálnych súvisiacich problémov a výziev, uskutočnených projektov a úsilia, ktoré pri riešení danej problematiky existuje, vrátane hlavných výsledkov a ich implikácií. Z textu by malo byť predovšetkým jasné, že rozumiete prečo ste uvedenú prácu robili, aké môžu mať pokroky v tejto oblasti potenciálne prínosy a že sa s touto motiváciou stotožňujete a viete ju preniesť na čitateľa.  
 
Viac-menej povinná časť na konci úvodu obsahuje stručný prehľad všetkých nasledujúcich kapitol práce, ktoré len vymenujeme a jednou vetou vysvetlíme, čo sa v každej z nich čitateľ dozvie.
 
Viac-menej povinná časť na konci úvodu obsahuje stručný prehľad všetkých nasledujúcich kapitol práce, ktoré len vymenujeme a jednou vetou vysvetlíme, čo sa v každej z nich čitateľ dozvie.
  
Line 50: Line 50:
 
Berte do úvahy, že písanie textu trvá vždy dlhšie, ako vopred očakávame a preto si nechajte veľkú rezervu. Vašu prácu by si mal pred odovzdaním celú prečítať váš školiteľ a jeho pripomienky by ste potom mali do textu zapracovať - na to tiež budete potrebovať nejaký čas a váš školiteľ môže na poskytnutie spätnej väzby k textu tiež potrebovať aj celý týždeň.
 
Berte do úvahy, že písanie textu trvá vždy dlhšie, ako vopred očakávame a preto si nechajte veľkú rezervu. Vašu prácu by si mal pred odovzdaním celú prečítať váš školiteľ a jeho pripomienky by ste potom mali do textu zapracovať - na to tiež budete potrebovať nejaký čas a váš školiteľ môže na poskytnutie spätnej väzby k textu tiež potrebovať aj celý týždeň.
  
Dbajte o formátovanie - text sa formátuje na oba okraje, každý obrázok i tabuľka musí mať číslo a popisku, na každý obrázok aj na každý zdroj uvedený v zozname použitej literatúry sa treba odkázať niekde v texte. Odkazy neumiestňujte do textu, ale len do zoznamu použitej literatúry, odporúčame používať štýl s očíslovaním zdrojov, v texte odkaz vyzerá potom takto: [7].
+
Dbajte o formátovanie - text sa formátuje na oba okraje, každý obrázok i tabuľka musí mať číslo a popisku, na každý obrázok aj na každý zdroj uvedený v zozname použitej literatúry sa treba odkázať niekde v texte. To znamená, ak je nejaký odkaz s čislom 12 v zozname použitej literatúry, tak niekde v texte práce sa musí vyskytnúť odkaz [12]. Podobne, ak je v texte niekde zaradený obrázok s číslom 5, tak sa niekde v texte musí vyskytnúť, čosi ako: "na obrázku 5 je zobrazená...". Podrobnosti odkazovaných zdrojov neumiestňujte do textu, ani do poznámok pod čiarou, ale iba do zoznamu použitej literatúry, to sa týka aj URL adries. Podrobnosti citovaných dokumentov, ktoré sme našli na Internete uvádzame tie, ktoré vravia ako vyšli v tlačovej podobe, dajte si tú námahu a nájdite to. Ak dokument vyšiel v tlačovej podobe, URL nezvykneme uvádzať, aj keď je niekde na Internete zavesený - pretože takéto URL väčšinou majú krátku životnosť a vyhľadávač vie používať každý. Ak dokument nevyšiel v tlačenej podobe, vtedy uvádzame aj URL, napr. takto:  dostupné on-line: www.stranka.sk/dokument.html, citované: dátum_keď_ste_k_dokumentu_pristupovali. Predtým ale uvedieme autora a názov dokumentu, aj názov informačného servera, alebo on-line časopisu, kde je dokument umiestnený, názov spoločnosti alebo organizácie, ktorá tie stránky udržiava, ak je v dokumente dátum, kedy bol napísaný, tak aj ten. Ak niečo z toho nevieme zistiť (ale najskôr sa dobre popozerajte!), nuž tak to neuvedieme. Na citácie odporúčame používať štýl s očíslovaním zdrojov v zozname použitej literatúry, v texte potom odkaz vyzerá takto: [7], pričom zaradiť ho môžete aj uprostred vety: napr. "...podľa [7] je metóda B o 70% efektívnejšia", alebo na konci vety, ktorá prevzala myšlienku z citovaného zdroja.

Latest revision as of 02:51, 27 September 2016

O obsahu textu záverečnej práce

Najdôležitejšia je vaša dohoda so školiteľom a každá práca je niečím špecifická, takže akékoľvek všeobecné odporúčania majú vždy svoje výnimky. Napriek tomu tu zhrnieme našu základnú predstavu o tom, ako by mohol vyzerať obsah textu bakalárskej práce. Berte to ako príklad, lebo správnych riešení existuje v tomto prípade viacero.

Vo všetkých prácach by sme radi videli oddelené tie informácie, ktoré existovali pred tým, ako ste na práci začali robiť (čiže nepochádzajú od vás) a tými, ktoré sú vaše vlastné. Aj v prípade, že toto rozdelenie nebude v texte zreteľne rozdelené medzi kapitoly, musí z textu vždy byť jasné, či ste jednotlivé myšlienky o ktorých píšete, vymysleli vy, alebo už existovali pred vami - a v tom druhom prípade musí byť vždy jasné odkiaľ pochádzajú, musí byť uvedený odkaz na zdroj, z ktorého ich čerpáte. Samozrejme, ak je celá stať alebo kapitolka spracovaná podľa jedného alebo niekoľko málo zdrojov, tak nie je nevyhnutné, aby sa text na zdroj odkazoval za každou vetou alebo myšlienkou - stačí, ak na začiatku state uvediete, že je spracovaná podľa nejakého zdroja a uvediete tam odkaz do zoznamu použitej literatúry. Vo väčšine prípadov je vhodné zhrnúť informácie, ktoré existovali pred tým, ako ste sa do práce pustili, do "východiskovej kapitoly". Mali by tam byť informácie o:

  • o technológiách, ktoré budú pre vašu prácu užitočné (tu môžete uviesť aj príklady ako sa používajú, aby sa čitatelia vašej práce mohli inšpirovať, získať základný prehľad o týchto technológiách a ich použití priamo z vašej práce, ktorú si nájdu)
  • existujúcich podobných systémoch a systémoch z ktorých vychádzate a s ktorými váš systém bude integrovaný,
  • o záverečných prácach, ktoré majú niečo spoločné s tým, čo ste robili vy alebo na ktoré nadväzujete, alebo sa z nich niečím inšpirujete
  • a tiež o všetkej teórii, ktorú na realizáciu práce budete potrebovať alebo s ňou nejako súvisí.

Porovnanie existujúcich podobných systémov je dobre napísať v nejakej systematickej alebo štruktúrovanej forme - napríklad porovnaním vlastností v tabuľke a podobne.

A. Za východiskovou kapitolou by sa v implementačných prácach malo vyskytnúť pomerne podrobné formulovanie cieľov práce - niečo ako špecifikácia, pričom nezvykne byť písaná formou technickej špecifikácie (strohého formálneho katalógu požiadaviek), ale skôr ako plynulý čitateľný text - mala by však stále byť jednoznačná, zrozumiteľná, úplná a bez vnútorných konfliktov. Stále je však vhodné oddeliť jednoznačne v texte časti, kde sa opisuje "čo systém má robiť" od častí, ktoré uvádzajú "ako je to naprogramované", pričom pod tým druhým už máme na mysli aj:

  • architektúru aplikácie a jej zladenie s použitými frameworkami,
  • komponenty,
  • dátový model,
  • komunikačné protokoly,
  • dátový tok,
  • internú reprezentáciu údajov,
  • procesy,
  • riešenie neobvyklých situácií,
  • a podobne.

Toto všetko tvorí "návrh", ktorý by mal prirodzene nasledovať za "špecifikáciou". Keďže ide o práce z aplikovanej informatiky - táto časť o návrhu je ťažiskom práce a kvalita jej spracovania je pre celkovú kvalitu práce dôležitá. Treba však mať na pamäti, že na približne 35-40 stranách bakalárskej práce nie je priestor pre úplnú a podrobnú technickú dokumentáciu. Vzorové bakárske práce, ku ktorým technická dokumentácia vypracovaná bola, ju uvádzajú ako samostatný dokument v elektronickej prílohe. V texte práce sa treba viac zamerať na to, aby bol text plynulý, pochopiteľný a aby v ňom nechýbali žiadne podstatné informácie, ktoré by bránili jeho zrozumiteľnosti. Podľa toho treba starostlivo vybrať diagramy a technické podrobnosti, ktoré v práci uvediete. Nemyslím si ale, že je dobrou stratégiou celkom sa im vyhnúť.

Kapitola o návrhu môže byť voliteľne doplnená o kapitolu alebo podkapitolu o implementácii, kde je možné vysvetliť konkrétne špecifické technické podrobnosti, ktoré sú niečím zvlášť zaujímavé alebo dôležité - s prípadnými malými ukážkami kódu, ktoré tieto detaily lepšie vysvetľujú.

Medzi kapitolou o návrhu práce a záverom nájdeme v kvalitných prácach aj informácie o skúsenostiach z nasadenia systému do prevádzky - spätnú väzbu a skúsenosti používateľov, príklady použitia, screenshoty, kvalitatívne alebo kvantitatívne vyhodnotenie úspešnosti nasadenia, v prípade implementačných prác s aplikáciou do výuky aj skúsenosti z pilotného vyučovania s aplikáciou, zhodnotenie spätnej väzby od žiakov a učiteľov a prípadné úpravy, ktoré nasledovali, analýza prípadných technických a konceptuálnych výziev, ktoré boli pri pokusnom použití odhalené.

Ak je na to priestor, na tomto mieste je možné uviesť inštalačnú a používateľskú príručku, ale pravdepodobne bude vhodnejším miestom dať ju priamo do súborov INSTALL a README na Githube, resp. v repozitári zdrojových kódov, ktorý používate. Pre všetky implementačné práce odporúčame, aby boli open-source a aby zdrojové kódy boli umiestnené v on-line repozitári.

B. Vo výskumno-experimentálnych prácach by za prehľadovou kapitolou malo nasledovať formulovanie hypotéz a výskumných otázok, na ktoré majú vaše experimenty odpovedať. Čo je cieľom výskumu, aké konceptuálne problémy sa riešia - využijúc formulácie a teórie, ktoré už boli vysvetlené v prehľadovej kapitole. V ďalšej kapitole by som očakával návrh experimentov (z konceptuálneho hľadiska), ktoré sa v práci budú realizovať, aby bolo možné odpovedať na otázky stanovené v predchádzajúcej kapitole. Logicky ďalej nasleduje kapitola o realizácii experimentov, ktorá odpovedá na otázku: čo všetko bolo treba urobiť preto, aby sa experimenty mohli uskutočniť? Možno bolo treba nainštalovať a nakonfigurovať nejaký softvér alebo hardvér, možno bolo do neho treba doprogramovať nejaké komponenty, alebo možno bolo treba naprogramovať nový experimentálny softvér, simulátor alebo niečo podobné. Z hľadiska hlavnej pointy práce je to akoby "nutné zlo", ale z hľadiska čitateľa sú to dôležité informácie, ktoré treba v texte podať. Neočakáva sa tu však taká technická úroveň špecifikácie a návrhu ako v prípade implementačných prác, keďže hlavný cieľ práce je iný. Potom, čo sú v práci vysvetlené experimenty, ktoré sa budú realizovať, po konceptuálnej aj realizačnej stránke, nasleduje suchá faktografická kapitola s podrobnými výsledkami každého experimentu - ako to dopadlo. V tejto kapitole sa zdržíme úvah a diskusie, pretože tie patria až do nasledujúcej kapitoly "diskusia", ktorá syntetizuje, prepája, analyzuje všetky uskutočnené experimenty ako celok, vyvodzuje z nej dôsledky, potvrdzuje alebo vyvracia hypotézy, ktoré boli formulované za východiskovou kapitolou. Takže kapitola o výsledkoch obsahuje hlavne grafy, tabulky, fakty a ich opis a kapitola o diskusii tieto výsledky vysvetľuje a komentuje.

C. Každý typ práce potrebuje záver, ktorý býva typicky v rozsahu 1-2 strán. Záver by mal znovu zopakovať všetko podstatné, čo sa v práci uviedlo - analyzovali sme takú a onakú teóriu potrebnú k uskutočneniu práce..., z takých a onakých podobných systémov a zaverečných prác sme sa inšpirovali tým a oným..., formulovali sme také a onaké hypotézy, alebo sme si stanovili také a onaké ciele a požiadavky, navrhli sme systém, alebo experimenty, realizovali sme... zistili sme... systém je o X % lepší ako porovnateľné doposiaľ existujúce systémy, je výnimočný tým, že..., overili sme..., odskúšali sme..., jednoducho všetko podstatné čo v práci je, zhrniete do krátkeho, prehľadného, čitateľného textu, a uvediete všetky podstatné výsledky.

Komisii veľmi pomáha, keď podkapitolou záveru (prípadne samostatnou kapitolou) je "zhrnutie hlavných prínosov práce", kde sa pokúsite v bodoch zhodnotiť, čo nové a užitočné ste vytvorili a načo je to dobré. Môžete uviesť aj aké mala práca prínosy pre vás osobne, ale nemalo by to zabrať viac ako polovicu tejto state.

Prakticky povinnou časťou záveru je aj naznačenie ďalších možných smerov vývoja aplikácie, nových verzií, čŕt, ktorými by ju bolo možné zlepšiť, prípadne ďalších experimentov, ktoré by lepšie vysvetlili študované fenomény, čo by ste odporučili študentom, ktorí by chceli na vašu prácu nadviazať.

K úplnosti nám ostáva nezabudnúť na abstrakt - ktorý píšeme väčšinou až celkom na koniec a je to v princípe zhustený záver. Pár vetami uvedieme čitateľa do problematiky a predstavíme pozadie, do ktorého je práca situovaná, alebo opíšeme hlavné výzvy, ktoré sú motiváciou pre realizáciu práce. Potom sa zameriame na hlavné výsledky práce, ktoré všetky uvedieme a sú jadrom abstraktu. Abstrakt je niečo ako pekne a na odbornej úrovni napísaný reklamný inzerát na vašu prácu. Nemal by nás ale len motivovať, aby sme si prácu prečítali, mal by nás aj informovať o tom, čo práca dosiahla, aby sme sa to v stručnosti dozvedeli aj vtedy, keď nemáme viac času ako treba na prečítanie abstraktu.

Prvou kapitolou práce je úvod, ktorý by mal byť "slohovou prácou" v rozsahu aspoň 1 strany. Po jeho prečítaní by mal čitateľ byť presvedčený, že téma, ktorou sa práca zaoberá, je aktuálna a veľmi pálčivá, že je to presne to, čo bolo vo chvíli, keď ste si prácu vyberali, jeden z najakútnejších problémov, ktoré treba vyriešiť. To znamená, čitateľa jemne uvedieme do oblasti, ktorú práca rieši pomenovaním aktuálnych súvisiacich problémov a výziev, uskutočnených projektov a úsilia, ktoré pri riešení danej problematiky existuje, vrátane hlavných výsledkov a ich implikácií. Z textu by malo byť predovšetkým jasné, že rozumiete prečo ste uvedenú prácu robili, aké môžu mať pokroky v tejto oblasti potenciálne prínosy a že sa s touto motiváciou stotožňujete a viete ju preniesť na čitateľa. Viac-menej povinná časť na konci úvodu obsahuje stručný prehľad všetkých nasledujúcich kapitol práce, ktoré len vymenujeme a jednou vetou vysvetlíme, čo sa v každej z nich čitateľ dozvie.

Záverečné poznámky:

Predtým ako sa pustíte do písania práce si, prosím, navrhnite jej obsah - štruktúru a názvy kapitol čo najpodrobnejšie a tento váš návrh obsahu skonzultujte so svojim školiteľom.

Berte do úvahy, že písanie textu trvá vždy dlhšie, ako vopred očakávame a preto si nechajte veľkú rezervu. Vašu prácu by si mal pred odovzdaním celú prečítať váš školiteľ a jeho pripomienky by ste potom mali do textu zapracovať - na to tiež budete potrebovať nejaký čas a váš školiteľ môže na poskytnutie spätnej väzby k textu tiež potrebovať aj celý týždeň.

Dbajte o formátovanie - text sa formátuje na oba okraje, každý obrázok i tabuľka musí mať číslo a popisku, na každý obrázok aj na každý zdroj uvedený v zozname použitej literatúry sa treba odkázať niekde v texte. To znamená, ak je nejaký odkaz s čislom 12 v zozname použitej literatúry, tak niekde v texte práce sa musí vyskytnúť odkaz [12]. Podobne, ak je v texte niekde zaradený obrázok s číslom 5, tak sa niekde v texte musí vyskytnúť, čosi ako: "na obrázku 5 je zobrazená...". Podrobnosti odkazovaných zdrojov neumiestňujte do textu, ani do poznámok pod čiarou, ale iba do zoznamu použitej literatúry, to sa týka aj URL adries. Podrobnosti citovaných dokumentov, ktoré sme našli na Internete uvádzame tie, ktoré vravia ako vyšli v tlačovej podobe, dajte si tú námahu a nájdite to. Ak dokument vyšiel v tlačovej podobe, URL nezvykneme uvádzať, aj keď je niekde na Internete zavesený - pretože takéto URL väčšinou majú krátku životnosť a vyhľadávač vie používať každý. Ak dokument nevyšiel v tlačenej podobe, vtedy uvádzame aj URL, napr. takto: dostupné on-line: www.stranka.sk/dokument.html, citované: dátum_keď_ste_k_dokumentu_pristupovali. Predtým ale uvedieme autora a názov dokumentu, aj názov informačného servera, alebo on-line časopisu, kde je dokument umiestnený, názov spoločnosti alebo organizácie, ktorá tie stránky udržiava, ak je v dokumente dátum, kedy bol napísaný, tak aj ten. Ak niečo z toho nevieme zistiť (ale najskôr sa dobre popozerajte!), nuž tak to neuvedieme. Na citácie odporúčame používať štýl s očíslovaním zdrojov v zozname použitej literatúry, v texte potom odkaz vyzerá takto: [7], pričom zaradiť ho môžete aj uprostred vety: napr. "...podľa [7] je metóda B o 70% efektívnejšia", alebo na konci vety, ktorá prevzala myšlienku z citovaného zdroja.