Katedra aplikovanej informatiky
 

Verzia zo dňa a času 22:43, 30. december 2016

Kognitívna veda

Charakteristika

Kognitívna veda (KV) sa zaoberá skúmaním ľudskej kognície (mysle), teda procesmi vnímania, myslenia, rozhodovania, učenia, konania, atď., a súvisiacimi otázkami, ako sú tieto procesy implementované v mozgu. Pre KV je charakteristická interdisciplinarita, čiže kombinované využitie znalostí a metód skúmania z viacerých relevantných disciplín – psychológie, umelej inteligencie, neurovedy, jazykovedy, filozofie mysle, antropológie, a ďalších.

Základnými filozofickými otázkami KV sa zaoberali už antickí filozofi, no moderná kognitívna veda vznikla (na pleciach kybernetiky) až v 50-tych rokoch 20. storočia v USA, keď bol skonštruovaný moderný digitálny počítač a nastal pokrok v oblastiach ako kognitívna psychológia, jazykoveda a umelá inteligencia (umelé neurónové siete), ktoré vyústili do tzv. kognitívnej revolúcie (Miller, 2003).

V kognitívnej vede sa postupom času etablovali viaceré kognitívne paradigmy (Vernon, 2014). Symbolová paradigma chápe kognitívne procesy ako manipuláciu so symbolmi podobnú spracovaniu dát v počítači (Johnson-Laird, 1988). Konekcionistická paradigma sa inšpirovala mozgom a modeluje kognitívne procesy ako šírenie informácie sieťou navzájom poprepájaných výpočtových jednotiek--neurónov, a učenie ako zmenu parametrov prepojení medzi neurónmi (Rumelhart a McClelland, 1986). Paradigma dynamických systémov nechápe kognitívne procesy ako pasívnu re-prezentáciu vonkajšieho sveta, ale kognitívny systém a jeho okolie opisuje ako štrukturálne spriahnuté systémy navzájom sa ovplyvňujúce v čase (van Gelder a Port, 1995). Enaktívny prístup zdôrazňuje koncept, že kognitívny systém a okolie neexistujú sami o sebe, ale že sa konštituujú navzájom (Maturana a Varela, 1980). Kľúčovými pojmami sa stávaju autonómnosť, interakcia, stelesnenosť, vnorenosť v prostredí a tiež emócie.

Centrálnou hypotézou v kognitívnej vede je (Thagard, 2005), že myseľ najlepšie pochopíme vtedy, ak ju budeme vnímať v podobe mentálnych reprezentácií a výpočtových procedúr, ktoré na nich prebiehajú (existujú však rôzne názory na povahu týchto reprezentácií a procedúr, spojené s jednotlivými vyššie spomínanými paradigmami).

Pokrok v zobrazovacích metódach mozgu umožňuje čoraz presnejšie určiť neurálne koreláty kognitívnych funkcií, napriek tomu starý filozofický problém vzťahu myseľ-telo ostáva otvorený. Skúmanie mysle prírodovednými metódami komplikuje skutočnosť, že kognícia zahrňuje subjektívnu skúsenosť, ktorá je prístupná iba introspekciou, takže nie je splnená podmienka nezávislého pozorovateľa. Preto sa popri štandardných objektívnych metódach uplatňujú aj fenomenologické prístupy, tzv. perspektíva prvej osoby (Smith, 2013).

V súčasnej dobe búrlivého rozvoja robotiky sa kognitívna veda stáva užitočnou aj pri návrhu inteligentných (robotických) kognitívnych systémov (Vernon, 2014).

Viac informácií o kognitívnej vede možno nájsť na českej wikipédii, ktorá je skráteným prekladom anglickej wikipédie.

História kognitívnej vedy na Slovensku

Prvé dôležité aktivity v kognitívnovednom dianí u nás môžeme datovať do polovice 80-tych rokov minulého storočia. Významnú úlohu tu zohrala štúdia „Úvod do kognitívnej biológie“ (Biologické listy 53, 1986, s. 172-190), ktorej autorom je prof. RNDr. Ladislav Kováč, DrSc. Na začiatku 90-tych rokov začal [Egon_Gál Ing. Egon Gál, CSc.] na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského v Bratislave prvý prednáškový kurz o kognitívnych vedách. E. Gál a prof. RNDr. Jozef Kelemen, DrSc. zostavili antológiu významných štúdií z oblasti kognitívnych vied a filozofie mysle (Myseľ, telo, stroj, Bradlo, Bratislava, 1992) a J. Kelemen vydal knihu o umelej inteligencii v kontexte s kognitívnymi vedami (Strojovia a agenty, Archa, Bratislava, 1994).

V rokoch 1997–2001 prišli V. Kvasnička, E. Gál, Ľ. Beňušková a J. Pospíchal s iniciatívou každoročne usporiadavať teoretické semináre Kognitívne vedy na (vtedajšej) Chemickej a potravinárskej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Na každom seminári vystúpilo vždy 12 pozvaných prednášajúcich z najrôznejších odborov, od molekulárnej biológie, cez základné kognitívne disciplíny až po psychiatriu. Semináre mali mimoriadne priaznivý ohlas, zúčastňovalo sa ich v priemere okolo sto účastníkov. Zhruba polovica až dve tretiny z nich boli študenti rôznych odborov z UK a STU.

J. Kelemen, V. Kvasnička a J. Pospíchal usporiadali v marci 2001 v Smoleniciach česko-slovenský seminár o kognícii a umelom živote, na ktorom sa stretli pracovníci z rôznych odborov, od filozofie až po umelú inteligenciu, a prezentovali na ňom svoje výsledky.

S týmito aktivitami bola úzko prepojená, a paralelne na ne nadväzovala v rokoch 2000-2005 celouniverzitná prednáška Kognitívne vedy na FMFI UK. V rámci tohto kurzu prednášali odborníci z UK, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Technickej univerzity v Košiciach, SAV, ako aj hostia a zo zahraničia, napr. P. Gärdenfors (Lund University), I. M. Havel (Univerzita Karlova), W. F. G. Haselager (Nijmegen University), W. van Heuven (Nijmegen University), Melita Kovačević (Univerzita v Zahrebe), Olga Markič (Univerzita v Ľubľane), László Ropolyi (ELTE Budapešť).

Prvé desaťročie nového tisícročia už môžeme označiť za obdobie etablovania kognitívnej vedy na Slovensku a v okolitých krajinách. Svedčia o tom početné aktivity. Na ilustráciu uveďme aspoň tie najdôležitejšie:

1. Zo seminára o Kognícii a umelom živote sa stala pravidelná každoročná česko-slovenská konferencia.
2. V roku 2005 bolo založené Stredoeurópske konzorcium pre kognitívnu vedu, s čím súvisí aj zavedenie spoločného interdisciplinárneho magisterského študijného programu MEi:CogSci (Middle European Interdisciplinary Master programme in Cognitive Science).
3. V tomto období boli vydané ďalšie interdisciplinárne publikácie, obyčajne ako dielo viacerých autorov.